Nikdy nepovedz "áno" niekomu koho poriadne nepoznáš alebo ako sa môj život zmenil na peklo 2 mesiace pred svadbou ..

„Spala si s ním?“
„Fíha, to má byť ako na pozdrav? Tak mladý pán poprosím trošku
tichšie, Miška už spí“ reagovala na jeho dosť hlasné „milé“ privítanie Lucia pokojným úsmevom, ignorujúc jeho poznámku o jej údajnej nevere.

Stačil jej pohľad naňho, to v akom stave prišiel domov. Nepotrebovala vysvetlenia.

„Kde si bol?“
„ S kamarátmi na pivo“, povedal ľahostajne.

Jasné, inú odpoveď ani nečakala. Či už to bolo jedno pivo alebo dvadsať panákov, bol opitý.

Vedela, že najlepšie bude viac neriešiť dnešný večer, uložiť ho do postele a nechať ho vyspať sa z toľkého množstva alkoholu čo skonzumoval. No aj napriek tomu jej nedalo a rýpla si doňho: „ Alebo skôr na dvadsať, že?“

Jeho pohľad sa behom minúty zmenil z kľudného na maximálne rozčúlený. Ten pohľad poznala. Neznačil pre ňu nič dobré a akási malá časť v jej vnútri zrazu začala biť na poplach.

Mala strach, že by sa mohol zopakovať scenár spred pár mesiacov. Nie, On taký nie je. Nemôže byť.

„Nepočula si čo som sa pýtal ? Odpovedz!“ pokračoval, akoby jej poznámku ani nezaregistroval.
„ale blázonko čo to hovoríš, veď vieš, že ľúbim len teba.“ Pri pokuse objať ho a dať mu pusu ju od seba odsotil tak silno, že vrazila do poličky za ňou, zmietla z nej takmer všetko a skončila na kolenách.

„Vstávaj ty suka“ zdrapil ju zo zeme a násilne vytiahol na nohy. „Tak spala si s ním?“ zreval na ňu.

Upierala smutné orieškové oči plné sĺz do zeme.

Mlčala.

Cítila len trpkú chuť vlastnej krvi, ktorá jej stekala po líci a neprekonateľný strach. Bála sa ho. Mala strach čokoľvek povedať, urobiť ba dokonca sa čo i len pohnúť. Bála sa otca ich 4 ročnej dcéry, človeka, za ktorého sa mala za necelé dva mesiace vydávať.

Bola si vedomá toho, že to tak nemalo byť, ale nemohla si pomôcť. „Nespala“ vzlykla takmer nečujne a utrela si pramienok krvi čo jej vytekal z úst.
„Tak prečo si nastupovala uprostred noci aj s našou dcérou do jeho auta há?“
„Miška mala vysokú horúčku. Bol si v robote, nedvíhal si mi mobil a potrebovala som aby nás niekto hodil na pohotovosť. O nič viac nešlo. Prosím ťa Michal ver mi naozaj o nič nešlo veď ho poriadne ani nepoznám.“
„Drž hubu ty klamárka. Takýto príklad dávaš našej dcére?“ vychŕlil na ňu spŕšku nadávok nadelil jej aj pár faciek a začal ju kopať.

S každým kopancom plakala viac a viac.
Mala pocit akoby jej srdce trhali na kusy a so stupňujúcou sa bolesťou sa stupňovala aj nenávisť v nej.

„Ku*va si!! Nič iné len obyčajná kur ...“

V tom sa vo dverách zjavilo malé dievčatko. Malo obrovské prenikavo modré oči, presne ako chlap, čo v tej istej chvíli ako tam stála kopal do jej mamičky.
Narozdiel od neho však v tých jej nebola nenávisť, ale strach.

Dlhé plavé vlásky mala rozstrapatené. Stála tam a pozerala sa na to, ako ocko, jej hrdina, ubližuje mamičke. Veď oni predsa vždy boli nerozlučná dvojka a teraz ju kope a bije?

Po lícach jej stekali slzy.
Ani jeden z nich si ju nevšimol.


Po chvíli však malá skríkla: „dosť!“ a rozplakala sa.

Lucia sa zťažka postavila a podišla k dcére „Mišička, zlatko choď si ľažkať“
„nie, mamička. Ty krvácaš“ povedalo dievčatko.
„to nič Mišulka to nič moja. Choď do izbičky.“
V tom ju však niekto odsotil od dievčatka. Bol to jeho otec.
„Ale nie maličká nechoď nikam. Len pekne zostaň tu“
„Nie! Ty si zlý. Ty nie si môj ocko ja chcem byť s mamičkou“ rozplakala sa Miška.
„Michal, prosím ťa vynechaj ju z toho. Videla dosť. Dovoľ jej odísť.“
„Odísť? Prečo by som mal? Nech len vidí aká je jej matka ku*va“ skríkol pričom sa malá ešte viac rozplakala. Lucia sa bolestivo prizerala uplakanej tváričke no už nebola schopná vstať. „Neublíž jej prosím ťa. Pre všetko na svete ťa prosím len neubližuj môjmu dieťaťu. So mnou si rob čo chceš ale neublíž mojej dcére.“
„niee toho sa báť nemusíš. Michálka je aj moja dcéra, neskrivil by som jej ani vlások na hlave. A navyše, uvidí len to, čo videla s tým tvojím susedkom v aute. Však princezná? “ vzal plačúce dievčatko zo zeme a vyložil ju na skrinku pri dverách.

Pokračovalo to. Ďalšie údery, vzlyky, plač, krik dieťaťa a nadávky.

„ Prestaň! Všetko ma bolí.. Nechaj ma už prosím ťa. Nič som s ním nemala...Nie pred malou, prosím.“
„Neverím ti ty ku*va!“ kríkol po nej, uštedril jej ešte jeden kopanec smerovaný priamo do tváre a ďalej do nej vnikal. Bral si ju bez váhania, bolestivo a to čo sa malo nazývať milovaním sa zmenilo na zvrátené a tvrdé. Nevnímal jej plač a prosby ... Bral si ju ako zviera. Myslel len na moc, ktorú nad ňou mal.

Na to, že jej ubližuje, že si s ňou robí čo sa mu zachce, a ona sa nevie brániť .... A to všetko pred očami ich malej dcéry.

 Blog

26 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu