Päivä zbadala nasrdenú mamu, radšej šla hneď do izby. Po chvíľke spustila.
" Čo si zase predviedol v tej škole? " spýtala sa s veľmi ale veľmi nahnevaným pohľadom a tónom.
" Čo by som robil? " povedal Eero. " jednoducho sa nenechám obmedzovať, tak ako aj v škole aj tu. Doma. Ak si skončila, idem sa učiť, nazdar. " odfrkol, a zabuchol za sebou dvere do izby.
Matka ostala stáť bez slova, mala nutkanie otvoriť Eerovi dvere a nakričať na neho. Nespravila to. Päivä to celé počúvala spoza steny. Nevedela ako sa má zachovať či potešiť mamu alebo brata. Zaliezla do izby, hodila sa na posteľ tvárou do vankúšu a začala plakať. Eero to započul, otvoril dvere a utekal za Päivä do vedlajšej izby. Nemohol sa pozerať na to ako plače, prisadol si k nej a objal ju.
" Nevšímaj si to moja, prosím, nerob mi to ešte ťažším akým to je. Prosím Ťa, moc. " povedal a stisol ju.
" Ja... ja ... ja neplačem kvôli tomu čo si jej povedal, ale kvôli tomu, že neviem čo je správne, a na ktorú stranu sa postaviť, prepáč. " objala ho aj ona, ešte silnejšie.
" Neplačkaj, to je dobré, si veľmi chápavé dievčatko, ty na to niekedy prídeš aj sama si myslím. " povedal a dal jej pusu na čelo.
" Ja.. ja neviem čo si mám myslieť, mám len desať rokov. " povedala a sadla si na posteľ.
" Áno, máš desať rokov a už chápeš svet lepšie ako niektorí dospelí ĺudia. Ver mi, viem o čom hovorím. " pousmial sa Eero postavil sa a pohladkal ju po hlave.
" To bude dobré, idem ja sa učiť a už neplač, prosím. " zavrel za sebou dvere.
Päivä ešte chvíľu sedela na posteli a pozerala sa do steny. Premýšľala nad tým všetkým, nad všetkým čo jej povedal Eero.

Ráno Eero vstal, umyl si zuby obliekol sa a vypadol z domu najrýchlejšie ako sa len dalo. Cestou si bol kúpiť v cukrárni čerstvý croissant. Zjedol ho ešte než stihol prísť na zástavku. Prišiel k zástavke a vytiahol si cigarety, skoro ako každé ráno. Z druhej strany ulice prišiel Nyyrikki.
" Čau Eero, čo tu robíš takto skoro? " spýtal sa a zobral mu cigaretu z ruky aby si potiahol.
" Nič, skorej som vypadol z domu, zase som materi včera vynadal, prepáč mi to. " povedal Eero a pozrel sa Nyyrikkimu do očí.
" Prečo zase do prdele, prestaň s tým, jej je potom smutno . " povedal a vrátil mu cigaretu.
" Nie, nieje. A ty čo tu robíš ? Ani doma si nebol " spýtal sa Eero prekvapene.
" Bol som u kamaráta cez noc, robili sme prezentáciu. " povedal s neistým výrazom.
V skutočnosti bol s otcom s ktorým má stretávanie zakázané súdom.
" No len aby... verím Ti. " povedal Eero.
Po chvíľke čakania prišiel autobus, dnes trošku meškal ako inokedy.
" Dobre, ja idem na bus, tak čau doma. " povedal Eero a potlapal Nyyrikkiho po ramene.
" Nazdar. " odišiel Nyyrikki smerom k domu.
Eero nastúpil do autobusu a sadol si na sedadlo hneď za vodičom, aby sa mohol rozprávať s vodičom cestou do školy.
" Tak čo ako sa má synáčik? " spýtal sa Eero s úsmevom na ústach.
" Ale dobre, rastie ako z vody. " zasmial sa vodič autobusu.
Pred nedávnom sa mu narodil syn.
" Za koľko asi tam budeme? Myslíte že keď sneží, bude na ceste nejaká kolóna? " spýtal sa Eero.
" Nie, nemala by byť žiadna, aspoň to nehlásilo rádio. " povedal vodič a pozrel sa na hodinky. " do pól hoďky sme tam. "

Eero napísal rýchlo sms Pilvi.

" O pól hoďku pri zastávke oproti škole. Eero. "

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár