Plakala tíško
Myslela, že na ňu zabudol Ježiško
Na streche spomienok
Ronila slzy
Nevedela ešte, čo všetko pred ňou leží
Na streche spomienok
Tam, v tej veľkej výške
Spoznala vtáčika, čo priletel k nej bližšie
Našliapaval opatrne
Zraniť on nerád by
Vedel, že po snoch má kráčať sa pomaly
Vytušil okamih
tú správnu chvíľku
Podišiel a sadol si k nej na lavičku
Na streche spomienok
Lavička prázdna leží
Skočila do neznáma
Tam, kde s Ním sneží
...Aj keď možno do prázdnoty
No predsa si tam ty
Pôvodne som to sem vôbec nechcela dať.. vlastne..nechcela som to nikde a nikdy zverejniť čvo už..stávajú sa aj horšie veci..) každopádne..na tento počin som svojím spôsobom hrdá..pokiaľ ma pamäť neklame, ako obyčajne, písal sa Mikuláš 07..alebo skôr deň pred ním? je v nej kus môjho srdca a..ďakujem..ďakujem za to, že mi bolo umožnené skočiť..
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
922mimqa
25. 2.febuára 2009 12:33
Je to pekne.Mozes urobit pokracovanie
2
myslim si, ze jedenkrat staci..je to takto aspon originalne a drzi si u mna specialne miesto, ktore mu kazit nemienim
ale..dakujem ;o)
ale..dakujem ;o)
Napíš svoj komentár