Nenávidím pocit nevedomosti a neistoty. Neznášam to, som z toho nervózna, potia sa mi dlane, nemôžem spávať.
Neviem či to niekto máte tiež takto, ale ja mám rada ciele a plány. Nie 30 rokov dopredu, ale nejaký malý krátkodobý cieľ. Niečo na čo sa ráno môžem naviazať. Niečo čo ma donúti vstať z postele a ísť von. Ale tieto pocity, že nemám cieľ, že neviem kam idem ma privádzajú do šialenstva. Cítim sa byť nevyužitá a zbytočná.
A tie pocity mám už dlho. Pamätám, keď sa to objavilo prvýkrát. Pred niekoľkými rokmi. Mala som také depresie, že som niekoľko dní nevyšla z postele. Neprehovorila som s nikým, nejedla som. Vtedy som sa nejako poskladala dokopy a už sa to v takej extrémnej miere neopakovalo.
Ale teraz. Keď musím ležať v posteli a mojím jediným problémom je, ktorý seriál si pustím, ma to začína zmáhať zase. A hlavne, keď sa nikto poriadne neozve. Viem, každý má svoj život. Ale prečo mám pocit samoty? Aj keď by som ho teoreticky nemala mať? Mám 365 fejsbukových priateľov a aj vzťah. A cítim sa sama.
Blog
Komentuj
14 komentov k blogu
1
amatol
12. 2.febuára 2016 15:01
Vyzerá to, že priateľa veľmi pochváliť nemôžme.... práve v takýchto chvíľach by mal byť pri tebe, bez ohľadu na ostatné povinnosti, kamarátov a hovadiny. A ak to na tebe nevidí, je to smutné....
2
to poznám ja to mávam zvyčajne ale čo môj priateľ nikotín a domáce práce mi dávajú pocit nezbytočnosti
3
@relieforsaddist môj kamoš operovaný nos mi neumožňuje využiť pomoc nikotínu a ani domácich prác (opäť bohužiaľ) :/
Napíš svoj komentár