Ja si vážne neviem vybrať. Vždy zvolím tú najväčšiu hovadinu, lebo znie pekne a verím, že bude príjemných osviežením môjho života. Zvyčajne to je chvíľu zábava a potom ma to buď prestane baviť alebo urobí nejaký dlho očakávaný kix, ktorý vo mne spustí reakciu 'utekaj preč najrýchlejšie ako môžeš'.
Byť to ja pred troma rokmi ...možno aj pred dvoma rokmi, prešla by som to prevrátením očí. Byť to ja dnes, neurobím to. Mohla by som si vybrať cestu najmenšieho odporu, ale pokiaľ mám po sotva mesiaci už pred niečím zatvárať oči, nie je to dobré. Už som sa tejto chyby dopustila mnohokrát. Mám mnoho skúseností a viem, že keď to aj človek utopí, ono to neskôr vypláva na povrch ako mŕtvola. Mrzí ma jediné: že sa tak neprejavil hneď. Ale ono to tak býva: ľudia sa ukážu v pravom svetle, až kým sa s niekým cítila komfortne.
Niekedy sa sama seba pýtam, či fakt nerobím z komára somára. Keďže moje vnímanie reality nie je tak úplne zhodné s 'bežným' človekom, mávam problém odhadnúť situáciu. A situáciu som vysvetlila dvom ľuďom a obaja skonštatovali, že som konala v medziach normy. Takže nie, mnou to nebolo.
A aj tak ma to mrzí.
B
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
antifunebracka
10. 8.augusta 2019 23:09
Ja tu budem navždy len pre teba
4
@antifunebracka ale no vieš, že to nie je možné to čo tu vidíš je len predstava....tam vonku je niekto iný, kto nevieš ani ako vyzerá a aký je
5
Veď práve preto ťa chcem spoznať Možno si naživo fakt poviem, že si kunda a zdrhnem, ale to teraz nevieme
7
Tak ale to sa potom nikdy s nikým nestretaj podľa tento logiky DD
Napíš svoj komentár