už zatvárajú za mnou všetky závory.
Už ostala len noc chladná, tmavá
a v nej duša, čo tej noci účty skladá.
Svetlo chladných lámp na chodník mi svieti,
rodičia dotykom teplým hladia svoje deti.
A tam, tam v diali za lampami pod žiarou hviezd,
stojí párik milencov, čo k tým hviezdam chcel by sa nechať vzniesť.
Vzniesť sa ta, ta nahor a ostať tam naveky,
už nikdy nezísť nadol, už nehrať s nocou preteky.
Vyhrať nad časom ten krutý boj,
ostať stáť a šeptať: "Som iba Tvoj"
Šeptať potichučky, by hlas nezničili tieto slová,
šeptať ich teraz, stále, znova.
Tak je teda kráčam vôkol tepla tejto temnoty,
kráčam pomaly, krok za krokom chcem sa zbaviť slepoty.
Pozdvihnúť zrak slastne
a konečne cítiť sa šťastne.
To žiadam tak mnoho?
Nájsť v živote lásku, nežiť viac stroho.
Tak či onak teraz stojím s hlavou opretou o múr
a tej stene šepkám: "Au revoir mon amour"
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár