...živá, personifikovaná, stojí pri tebe a ty ju trpíš so škrípaním zubov.
Preklínaš ju, ked ju nemôžeš skrotiť, ked cítiš, že sa bezmocne zvíjaš v jej moci,že si slabý oproti nej.
Potom sa poddávaš, zhováraš sa s ňou....niekedy vzblkne v tebe túžba bojovať s ňou a zvíťaziť, zabiť ju úsmevom.... alebo l by si chcel od nej ujsť s tvárou desivou a strhanou, akoby si bol ňou samou a ona sa škľabila z tvojich očí.
A predsa ostávaš s ňou....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár