Snívaš niekedy, že niekoho zmeníš,
že rozprestrieš krídla a niečo dokážeš
po pár dňoch entuziazmus stratíš
a svojmu egu, do budúcna,
už radšej nič zbytočne nerozkážeš

Sklamaný zo svojej existencie
hľadáš svoje miesto v tomto svete
Svoje pocity, vkladáš do klávesnice
s nádejou pokojného vrúcna,
avšak končíš pri prvej vete

Kričíš, v miestnosti je úplne mdlo
ruky opreté o chladnú stenu
hlavu dvíhaš nahor, bezducho
Chladná, no pritom vzácna,
odraz a v ňom plačúce zrkadlo.

 Báseň
Komentuj
 fotka
mixelle  26. 5. 2014 09:57
aj ja som v poslednej dobre demotivovaná .. celkom dobre si to. Keď som si to prečítala, tak už to aspoň nemusím písať ja
 fotka
n0win0u  26. 5. 2014 10:02
@mixelle to som rad, ze ti setrim namahu
 fotka
phantasia  28. 12. 2014 15:16
občas známe pocity : )
 fotka
antifunebracka  29. 1. 2016 17:06
Koľko radosti v jednej básni!
Napíš svoj komentár