Nie v dome ani v meste ale v svojej vlastnej hlave.
Zmätení zo svojich pocitov jedna časť je osamelá druhá časť nostalgická.
Toľko nemenovaných vecí,pocitov až máte strach či je to všetko skutočné
a tak sedíte, rozmýšľate nad zmyslom toho všetkého čo sa deje.
Bojíte sa, že ráno vstanete a veci nebudú tak ako majú byť,
nebudú zrejmé
znova
a čakáte
kedy sa niečo stane
kedy niečo spraví
čo spraví vašu myseľ jasnejšou.
A tak neviem či je horšie stratiť ho alebo žiť s pocitom
že nie som jednou z priorít v jeho živote.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
artlover
3. 7.júla 2016 20:57
fajn blog!
Napíš svoj komentár