pisem co mi ide myslou... brainstorming...

hlava sa mi kruti deliriom rozkose,
ktore sa len rozplyva na vlnach poblazneneho rozumu,
ktory si nevie zvyknut ze uz rozmysla sam a za seba.

hlava je chladna, lebo jej vnutro vyplna tma a chlad,
buria sa mi myslienky a menia sa na penu nezmyslov,
vlna za vlnov opusta logiku a hadze sa o skaly non sensu,
kde najde klud a zabudnutie.

hlava je spokojna ze uz moze zabudnut,
ze uz moze vzlietnut bez tej zataze.

no nie vsetky veci riesi hlava.
srdce chce aby hlava nezabudla,
lebo cit nie je vec rozumova,
a ked sa nou stane, tak to nie je cit !

ked chces vzlietnut musis zhodit zavazie,
prinutit svoje vnutro vzdat sa toho na co zvyklo a malo to tak rado,
vysusit jazero spokojnosti a vypalit luku buducnosti,
kde uz nikdy nezoznes urodu a nepocitis blahobyt.

nastal cas jesene, kde listie nehnedne ale zelena sa,
lebo nic nie je ako by malo byt, ako tradicia diktuje.
siat budeme v jeseni a zat ... zat nebudeme...





lebo ked raz pole zakvitne a niekto ho vypali,
nesnazi sa dalej rast, iba chradne a upada,
lebo nema pre koho dvihat puky do nebies.

a ked sa znova rozhodne ze svet nekonci za sumraku,
naciahne sa k novemu dnu a caka ci vietor priveje na jeho podu semeno.
semeno ako znak nadeje, semeno ako dovod preco ist, semeno ako stavebny kamen, semeno ako oporny bod svojej buducnosti, semeno ako znak ze nahoda je len komplementarna dusevna radost, ktora dokonale zapada do nelogickosti vesmiru a jeho zakonov.

preco ludia zatvaraju oci ?
lebo viecka su ta najdokonalejsia pevnost,
taka, co dokaze cloveku pridat sily a odvahy dalej sa vzpierat nepriazni,
taka, co ti prinesie ulavu vo chvili ked mas pocit ze umieras,
taka, co ti zacloni nezdar a neuspech,
taka, co ta obrani ked uz nemas sil.....

 Blog
Komentuj
 fotka
cestyniet  6. 8. 2010 09:51
Nevývažené, pridlhé. Napriek tomu to má svoju krásu, ale človek by ju v tom nemal hladať nasilu...
Napíš svoj komentár