Nemám chuť na nejaké dlhé úvody a preto prejdem rovno k veci. Jednou z posledných skutočností, ktoré ponúka svet okolo mňa bola návšteva kostola. Nemám síce prehľad o rozšírení viery medzi mladými, ale isto si mnohí z vás povedali, že čo je na tom, že som bol v kostole. Ale aby som uviedol veci na pravú mieru:
- som ateista
- v kostole som bol doteraz len ako malý chlapec, keď som sa išiel so starou mamou pozrieť na betlehem
- bol som na omši a nie len tak sa spovedať Ježišovi, ako to vidíme v amerických filmoch
- Ich habe keine Ahnung ako to v kostole chodí

aby som to zjednodušil, tak tu je časový harmonogram...
16:15 - Kamoška na internáte ma v silvestrovský predvečer volá do kostola na omšu.
16:20 - Tvrdohlavo odmietam so slovami, že to nie je zábava pre mňa a že ja sa radšej budem hrať na PC.
16:30 - Svedomie a zvedavosť sú silnejšie ako ja sa vydávam na cestu do neznáma.
17:02 - Práve sme dorazili, trochu meškáme a ja potajme dúfam, že nás za to nikto nepokarhá a nenakáže nám zodesať otčenášov.
17:02:30 - Prechádzame vstupnou chodbičkou a ona si dá dole rukavicu, aby si mohla namočiť končeky prstov v kvetináči so svätenou vodou(robí to ako profesionálka, len tak jemne a čisto symbolicky si tam namočí prsty jednej ruky a ešte ňou tak nenásilne potrasie, aby sa zbavila prebytočnej svätenej vody a aby ostalo viac aj pre ostatných... určite už bola na nejednej omši) a práve týmto momentom sa začínajú diať veci, o ktorých som už počul, videl ich, no nikdy som nevedel prečo...
17:02:40 - Zisťujem, že ten kvetináč je prázdny.
17:03 - Našli sme si miesto na státie.
17:05 - Začali niečo spievať, nič im nerozumiem.
17:06 - Niekde za nás sa postavila nejaká babka so strašne prenikavým hlasom... aj tak nič nerozumiem.
17:10 - Jeden z mnohých prítomných otcov začal kázať(spomenul som si na kázeň Iva Ladižinského) a ja konštatujem, že zo zadu by nebolo nič vidno, keby na každom opornom stĺpe nebol zavesený jeden veľký LCD telkáč.
17:11 - Konštatujem, že ovečky by sa mohli poskladať aj na nové reproduktory, lebo zvuk je príšerný.
17:15 - Počuli sme slovo pánovo.
17:20 - Kvôli príšernému zvuku a jednotvárnemu obrazu sa začínam nudiť a obzerám si kostol.
17:21 - Aj oni tam majú betlehem.
17:22 - Vidím Ježiša na kríži a dávam si imaginárny facepalm za to, že ma instantne napadol Koza Bobkov a jeho výstup o Ježiskovi.
17:25 - Hladkám jeden z oporných stĺpov, aby som zistil, čim je omietnutý.
17:30 - Ideme si sadnúť do jednej z lavíc bližšie k oltáru.
17:31 - Cítim sa ako v kine, keď sa tá pani kvôli nám musela postaviť, aby sme mohli prejsť.
17:32 - Rozmýšľam ako sa odrieka otčenáš.
17:35 - Všetci stojíme a ja neviem prečo.
17:37 - Všetci kľačíme a ja neviem prečo.
17:38 - Aha, to je môj spolužiak aj s frajerkou... stavím sa, že sa obidvaja prišli pomodliť pred skúškou z anatómie.
17:40 - Počuli sme slovo pánovo.
17:41 - Posväť sa meno tvoje.
17:42 - Tvárim sa, že spievam s nimi.
17:43 - Nejakí muži dali kolovať pletené košíčky na milodary.
17:43:57 - Skladáme sa na nové reproduktory.
17:44 - Buď vôľa tvoja.
17:44:12 - Ako v nebi, tak aj na zemi... mám pocit, že som niečo vynechal
17:44:30 - Otčenáš, ktorý si na nebesiach... ja to serem, prečo si to vlastne odriekam?? Mám paranoju, že ma niekto prichytí ako si v mysli z tohto celého ujebávam a uspokojujem sa tým, že keď odrieknem niekoľko krát otčenáš, tak sa vyhnem trestu.
17:50 - K mikrofónu pristúpil posledný z otcov. Ten najviac pri sebe.
17:51 - Počuli sme slovo pánovo
17:52 - Znova kľačíme a ja už tentokrát viem, že je to preto, lebo udrel zvon.
17:53 - Máme si podať ruky s každým človekom okolo nás a niečo si máme povedať... tá zlá akustika a ozvučenie znova spôsoili, že som mu nič nerozumel a tak som len rozdával pozdravy, úsmevy a niečo som si mrmlal popod nos.
17:54 - Začal rozprávať o financiách a ich spravovaní v uplynulom roku.
18:07 - Skončil... popravde, toľko sponzorov som nevidel ani na plagáte Bažant festu, tak načo potom tie milodary od nás,ovečiek, keď sa z nich vyzbieral len zlomok oproti milodarom od sponzorov. Akurát ma to len vytočilo, keď tí chlapíci len tak prišli s tými prútenými košíkmi a do každého radu lavíc dali kolovať jeden.
18:08 - Hladoši idú k otcovi prijať telo pánovo.

A dosť, akurát som sa znova vytočil... a nie kvôli tým dvadsiatim centom, ale kvôli tomu princípu, veď to je citové vydieranie. A ešte jedna podstatná vec, dúfam, že som nikoho neurazil.

Počuli sme slovo pánovo, amen

 Blog
Komentuj
 fotka
vreskot000  18. 1. 2013 20:08
celkom ma to pobavilo
 fotka
zajkousko  18. 1. 2013 21:39
dúfam brat môj, že si dobre spal po takom zážitku .......filip
 fotka
mix  4. 2. 2013 01:38
veta "skladáme sa na nové reproduktory" bola super a musím povedať že zajkousko ma s tým svojím ...........................filip strašne serie. Neviem prečo ale je to niečo vnútorné
Napíš svoj komentár