Priateľ

Je to divné....

mám ho volať priateľ, 

keď povie, že chce ísť spať - idem s ním,

často sa mi bezdôvodne zahryzne do zadku, 

keď niečo kupujeme - odrazu je to spoločné, 

mám naňho myslieť keď idem opitá domov a píšem mu, že som v poriadku , 

mám ho volať priateľ, 

príde k nám domov a rozpráva sa s našími a hovorím im pravdu,

naši ma s ním pustia všade, lebo ma má kto chrániť, 

ťahá ma za vlasy v spoločnosti lebo vie, že ma to vzrušuje a potom sa na mne smeje,

keď ideme spať viem, že mi nebude zima, 

mam ho volať priateľ, 

občas žiarli, keď idem von, 

pchám mu prsty do zadku aby som ho nahnevala, 

pýta sa ma ako sa mám a čo cítim, 

každé ráno si píšeme "Dobré ráno slniečko" aj keď nič nesvieti,

mám ho volať priateľ,

kradneme si navzájom veci, 

hovorí mi, že som decko ale on je horší, 

píše mi svoje predstavy a ja ich potom uskutočňujem,

máme rozpozeraných xy filmov ale ani jeden sme nevideli dokonca,

nebojím sa keď som pri ňom,

mám ho volať priateľ, 

Je to môj priateľ?  

Už  som si istá, že je.  Je tu ....a to mi stačí. 










 

 Blog

17 1 0 0 1

Komentuj

8 komentov k blogu