Na streche oproti
Sedáva muž
V ruke má paletu
S farbami noci
Maľuje oblohu
Rovnaký výhľad každú noc
Keď zasvietim svetlo
Jeho forma zmizne
Stratí sa v škridľovom prachu
Nočnom premenlivom svetle
Za zvuku sanitiek čo náhlia sa
Cez nočné ticho
A ráno
Len jeho paleta
Stratil sa
V okne sa mihne tieň
Oslepí ma odlesk zrkadla
No tesne predtým 
Sa dívam do zelených očí
Dravej svetloplachej líšky
Čo nikdy nespí
A štetce si vyrába
Z vlastného chvosta

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár