Myšlienky v hlave už nedávajú zmysel,
tak ako život, však čo som si myslel?
Niekde v diaľke počuť detský smiech,
zrazu sa vánok zmení na výchor,
preženie sa po okolitých domov striech.
Áno viem, už idem, teraz je tá chvíľa,
kedy treba skočiť a zo všetkým skončit.
Raz, dva tri...
Duchovia prítomnosti, minulosti, budúcnosti,
spojte sa a vezmite si ma,
vezmite si moje telo, moju myseľ,
len môjho ducha nechajte blúdiť,
on musí moje dlhy splatiť,
tím ktorý ublížili vrátiť,
nechajte ho tu moju lásku chrániť.
Pohlcujúce ticho, tma,
dokonaná samota.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zabudnuta
25. 8.augusta 2010 00:23
fakt dokonalá
Napíš svoj komentár