..takže k veci:
Ťažký týždeň v práci už viac ako 10 dní ťaháme 12tky, nočné …. a zrazu sa vyskytol ten magický dátum 27.11. .. mám meniny .. ale deň pred tím v práci nočnú.... „boa.. to by som nebol ja aby som neoslavoval seba“ … 12 hodín som premýšľal o nejakej rýchlozoorganizovanej micro párty... nakoniec mi aj tak došlo že sa len ožerem ... a bude oslávené...
ráno keď sme dorazili z práce sa konal grow fest v prahe. Akcia ktorú som si nechcel nechať ujsť... , ale tá práca ma proste ničí .. nieje kedy sa venovať iným aktivitám..
samozrejme pod inými aktivitami sa neráta moja oslava menín..... na tú by som si našiel čas vždycky, však na koho investovať času viac vo svojom živote ak nie na samého seba?... „takže chlapi čo si dáte“ … zlamáril som dvoch kolegov z práce aby išli osláviť somnou .. síce namietali ..,. fakt to bolo ťažké pracovné obdobie, ale nakoniec sa zachovali správne a šli, somnou zapiť ..
A tak sme sedeli u mňa na izbe.. nemal som vlastný byt, dom,,, alebo nejaký podnájom .. žil som v 19 poschodovej výškovej budove, ktorá bola určená ako hotel … ale hotelom sa to už dávno nedalo nazvať... bola to ubytovňa... ubytovňa tak krutá, časťami nebezpečná, mrhali sa medzi sebou národnosti, pohlavia a aj ten môj spolubývajúci bol kurva cigáň... ale aj tak koniec koncov.. momentálne.. bol to môj domov....
po nejakom tom poháriku prišiel čas zapáliť si cigaretu.. áno počas mojej oslavy prišla časť na to aby sme si my fajčiary zapálili cigaretu, chvála bohu ja ako bývali fajčiar....
.. išli sme teda na “fajčiarku“ čo vlastne bola časť chodby, určená pre fajčiarov..
Chlapi nazdar, prosím vás nemáte náhodou cigo aj pre mňa? … naše oči sa zdvihli k chlápkovi ktorý tam len tak z nenazdajky priklusal … „samozrejme nech sa páči“ podával som mu celú krabičku a vytiahol si len jednu cigaretu aj keď, pohľadom mieril za mňa do chodby, generáciamy dávno prefajčenímy, že by niekto za ním išiel .. bolo to viac menej normálne.. isto sa len tak niekto nestretne s takými ľuďmi mimo sveta, vzal si cigaretu a náš rozhovor pokračoval ktory zvrhol k tomu, čo ako kto robí a momentálne sa pokúša simulovať.. ponúkol nám neznámy týpek, neznáme tabletky .. Čudujem sa .. ale nikto z nás neodmietol
znovu sme sedeli všetci traja v mojej izbe.. pili sme.. pili sme veľa... pili sme viac ako bolo potrebné.. prešlo pár desiatok minút, a len tak som sledoval, ako odpadla prvá hlava........a za tou hlavou išla ďalšia.. len tá moja ostala stáť.. … ležali tam obaja.. jeden v mojej posteli, druhý v kolegovej... A JA?? … zvládal som, zvládal som viac, zvládal som viac ako by som si vedel predstaviť. Len čo teraz???
Po chvílli uvažovania som sa rozhodol ísť na cigo. Išiel som na tú časť budovy .. fajčiarenskú.
Ako si bafkám cigaretku, dorazí tam úplne sfetovaný nadšinec (poznal som ho) „kámo máš nástroj“
hmmm nebolo mi treba dva krát hovoriť .. vedel dobre že oslavujem.. a je mi to jedno ako skončím.. len nech to prežijem, toto ma nezabije.. kúsok dymu z tej nelegálnej “rastlinky“.. hádam ma to uspí..
slovo dalo slovo .. činy dali činy .. „dobre idem sa ja vyspať.. večer idem do práce...“ sám som nevedel či to hovorím k nemu alebo len tak do vetra sám pre seba...
20 metrová cesta k mojej izbe bola viac ako nekonečná.........
„Milan ahoj“ ... kriste pane kto sa mi to zdraví .. zdvihnem oči zo zeme a sledujem oválnu osobu čo sa proti mne doslova valí …
...nie kriste pane...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár