Odlietame. Odleteli sme.

Snažíme sa uletieť pred búdami našich psov.
Nakoniec aj tak skončíme v nich.

Naozaj zostávajú city uzamknuté v spomienkach?
Ako konzervy s fazuľou?
Lebo vždy keď načriem do nich len špičkou palca,
Tak, nech ma to nebolí, tak to nebolí.
Ako náhle som raz skúsila strčiť celú nohu:
Nič, iba sklamanie. Bolesť. Láska už nie.

Zakonzervovala si si to iba ty?
Keď ja už nič necítim.
A sťahovanie roliet na mojom okne
Ťa neodrádza.

Lovím v sebe, hlboko ako len môžem,
Ale ja už žijem iné. Pohla som sa.

Nevrav mi, že som ako sťahovavý vták,
Na tomto mieste už aj zostanem.
Pusti ma. Nevrátim sa nikdy.

Ja viem, nikdy je dlhá doba, ak môžeme žiť večne...
Ale kvôli čomu by si už len ty žila...

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu