Sú také klipy, napr. Ayo Technology, kde sa spieva „ona to chce“ , alebo Maroon 5: Wake Up Call, alebo klipy Jamesa Blunta, v ktorých sa dosť často objavuje posteľ, ale nevidela som ešte klip, v ktorom by viac liezli na seba a po sebe, ako v No You Hang Up od Shaynea Warda. Ak nad tým tak trochu porozmýšľam, konkurentom by mu mohol byť ešte taký Enrique Iglesias vo svojom Somebody´s Me….
Je tiež strašne veľa klipov, v ktorých tanečnice vrtia svojimi zadkami, a stále viac takých, v ktorých sa speváčky v spodnej bielizni alebo nočnej košieľke váľajú na posteli. Také, ako Alex Gaudino: Destination Calabria už asi ani nemusím spomínať. Tieto, a ešte mnohé dalšie určite ulahodia mužskému oku. Ale muži sa nejak príliš v klipoch nepredvádzajú (okrem vymakaných černošských reperov), napriek tomu, že na svete je viac žien.
Na koniec: Ja si myslím, že to je celé o pútaní pozornosti. Tvorcovia chcú pritiahnuť čím viac pohľadov, veľa klipov je iba „na okrasu“ a nemajú žiaden zmysluplný dej (česť výnimkám). Bola by som zvedavá, či by tá cenzúra, spomínaná v Časáku, dovolila uverejňovanie vyššie spomínaných klipov….
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
mnohé klipy a všimol som si,že už aj reklamy doslova nabité zmyselnosťou a erotikou,sexistické poznámky v textoch,snímkach nemajú konca kraja
pokus zamaskovať kvalitu hudby chatľavým klipom,podľa hesla stačí raz vidieť,ako stokrát počuť sa uplatňuje v hudobnej brandži na celom svete,predovšetkým v komerčne ladenej americkej rovine
britská alternatívnejšia scéna sa snaží pretlačiť skôr jadro veci,než jej obal
cenzúra by tieto klipy nedovoľovala,vezmime si bangkok alebo čínu,ktorá zakázala klipy od americkej popovej speváčky christiny aguilery,predovšetkým klip Dirty,ktorý sa v našich médiach zjavoval bez obmedzení a v celej verzii