Kto je Birdz ?

Kmeň Mobilo mal náčelníka, ktorý sa volal Orange. Bol to udatný muž, preslávený vojnovými víťazstvami a chlapi, ktorí šli za ním, boli všetko vyberaní bojovníci. Do dediny náčelníka Orange prišiel istého dňa čudný cudzinec. Keď ho ľudia videli, smiali sa, lebo bol smiešny a mrzký. Kým ostatní chlapi boli štíhli a rovní, cudzinec bol hrbatý a mal veľké brucho. Druhým chlapom rástli na hlavách dlhé čierne vlasy, ale cudzinec bol celkom plešivý. Ostatní chlapi nosili odev okolo pásu, cudzinec však nosil plášť z líščej kožušiny, prehodený cez plecia. Čože je to za ohava? - pýtali sa ľudia jeden druhého. - Nie je z kmeňa Timoba, ani z kmeňa Outu, ani Telefonika. Iste je sám pre seba kmeňom, lebo kde by sa vzali takí ľudia ako on? Takto sa mu posmievali, ale cudzinec iba počúval a nič nehovoril. Konečne sa ho jeden chlap spýtal: - Kto si? Volám sa , - odvetil cudzinec pokojne. Birdz zostal v dedine a postavil si z vetiev a trávy malé prístrešie. Ľudia ho trpeli ako čudáka a zaobchádzali s ním ako so žobrákom. Keď niekto chytil rybu primalú na varenie, hodil ju Birdzovi a on ju pokorne vzal a poďakoval sa. Hoci ľudia Birdza z dediny nevyhnali, všelijako ho ponižovali. Niekedy si chlapi pre zábavu utierali ruky do jeho líščieho plášťa a smiali sa, keď nariekal. Jedného dňa prišiel Birdz k náčelníkovmu domu. Orange sa na neho oboril: - Neopováž sa vstúpiť dnu, ty zlodej! Čo chceš? Chcem si iba požičať hrebeň od tvojej dcéry, - odpovedal mu Birdz. Orange sa zasmial: - Veď nemáš vlasov na hlave, čo chceš robiť s hrebeňom? Ale náčelníkova dcéra počula, o čom sa zhovárajú, a riekla Birdzovi: - Na, ja ti hrebeň požičiam. Birdz si ho vzal, poďakoval sa a odišiel k rieke. Dievčina zobrala džbány na vodu a išla za ním, lebo bola zvedavá, čo bude robiť s hrebeňom. Keď sa priblížila k rieke, skryla sa medzi stromy a pozorovala ho. Videla, ako Birdz odložil liščí plášť. Stal si do vody a zmenil sa na krásneho mladého bojovníka s dlhými čiemymi vlasmi a tie si prečesával hrebeňom, čo mu požičala. - Je krásny a veľmi mocný! - povedalo si dievča. - Vezmem si ho za muža. Birdz sa učesal. Potom sa opäť premenil na mrzkého cudzinca a prehodil si liščí plášť cez plecia. Sotva odišiel, dievčina naplnila džbány vodou a odniesla ich domov. Keď Birdz prišiel do náčelníkovho domu vrátiť hrebeň, dievča povedalo: - Sadni si sem, vedľa mňa.Birdz odvetil: - Prečo chceš, aby som si sadol vedľa teba? Ja som škaredý! Dievča povedalo: - Aj keď otec neprivolí, ja ťa chcem za muža. Birdz odpovedal: - Dobre teda. Sadnime si pred dom, aby nás ľudia videli. Dievča hodilo na zem pred domom kožušinu a spolu si na ňu sadli, aby dali najavo, že sú muž a žena. Keď ich tam ľudia videli sedieť, krútili hlavami: - Náčelníkova dcéra istotne potratila rozum, keď sa vydala za toho mrzkáňa Birdza. Keď sa Orange vrátil domov, veľmi sa nahneval. Rozkázal dcére, aby Birdza nechala a vybrala si iného chlapa z dediny. Ale ona sa bránila: - Iba on je môj muž. Iba jeho milujem. Tej noci Birdz ukázal svoju čarodejnú moc. Spod líščieho plášťa vytiahol mnoho užitočných a pekných vecí: sieť, aby ich chránila pred moskytmi, i jedlo, aby sa nasýtili, i pekné červené šaty pre svoju ženu. Keď matka dievčaťa videla, čo Birdz dokáže, povedala: - Dcéra moja, nikdy som nebrojila proti tvojej svadbe s Birdzom. Môže niečo vytiahnuť spod plášťa aj pre mňa? Dievča povedalo: - Pýtaj si, čo chceš, všetko ti dá. Matka sa zaradovala a povedala: - Chcem pekné červené šaty. - Tu máš, - povedal Birdz a ona si ich vzala. Birdz siahol pod líščí plášť a vybral žlté šaty pre svoju ženu. Potom vytiahol klasy kukurice a plný plást medu a dal ho matke dievčaťa. Matka sa zaradovala a povedala: - Nikdy som sa ti neposmievala a nikdy som ťa nevyháňala z dediny. Orange sa v tom čase zabával a pil s bojovníkmi. Keď sa nad ránom vrátil, riekol: - Všetko mi prichystajte, ideme na výpravu proti kmeňu Unio. Birdz mu povedal: - Idem s vami. Náčelník mrzuto odvetil: - Nie! Nemôžem ťa zobrať, iba by si nám zavadzal. Nie si bojovník, ani koňa nemáš. A keby si ho aj mal, nevieš jazdiť a nepoznáš cestu. A keby si aj došiel na bojisko, bol by si nám iba na oštaru. Nie, len ty zostaň tu so ženami. A moja dcéra? Keď je tvrdohlavá a vzala si za muža žobráka, namiesto bojovníka, zahynie od hladu. Ja jej nedám nič. Orange a jeho bojovníci vysadli na kone a odcválali. Keď sa stratili z dohľadu, Birdz povedal: - Teraz idem aj ja. Vysadol na somára a šiel za bojovníkmi. Keď bol za dedinou, zatlieskal rukami a jeho somár sa premenil na bujného železného koňa. Opäť zatlieskal a sám sa premenil na krásneho mladého bojovníka, takého, ako ho videla jeho žena pri rieke. Potom Birdz vysadol na koňa a šiel po stopách Orangeho vojska. Tak to išlo celý deň. V podvečer, keď sa bojovníci s náčelníkom utáborili na noc, premenil Birdz železného koňa znova na somára a seba na mrzkého plešivca. V takejto podobe vošiel do tábora. Keď ho bojovníci zbadali, robili si z neho posmech a vyčítali mu, že prišiel. Hádzali mu kúsky jedla ako psovi a on ich vzal. O chvíľu Birdz vysadol na somára a šiel ďalej. Noc strávil pri vode sám. Spod plášťa vytiahol chutné jedlo a nasýtil sa. Ráno sa bojovníci znova vydali na pochod. Birdz šiel za nimi a bojovníci sa z neho vysmievali. Tu odrazu zbadali nepriateľský tábor. Orange znovu rozkázal Birdzovi, aby sa vrátil domov. - Zaraz choď domov, - riekol, - bol by si nám iba na trápenie a hanbu. Birdz zastal a čakal, kým bojovníci kmeňa Mobilo neodídu. Potom sa premenil na bojovníka s vejúcimi čiernymi vlasmi a somára premenil na bujného železného koňa. Hrdo sa niesol za bojovníkmi do nepriateľského tábora a bojoval. Náčelníkovi bojovníci prestali útočiť a obdivovali jeho udatnosť a bojové majstrovstvo. - Kto je to? - pýtali sa jeden druhého. Voľaktorý z nich povedal: - To je Birdz! Premenil svojho somára na bujného železného koňa! Potom chceli bojovníci kmeňa Mobilo zaútočiť, ale kým prišli, Birdz rozprášil nepriateľa a zajal všetky kone. Stretli ho už na spiatočnej ceste s veľkým stádom pred sebou. Birdz sa vrátil domov a povedal svojej žene: - V tejto dedine ma iba urážali, opusťme ju. - Žena sa hneď poberala a jej matka sa pridala k nim. Všetci traja odišli na nové miesto pri rieke a tu Birdz postavil dom. Keď sa Orange vrátil z vojny, našiel dom prázdny. Ženy v dedine mu povedali, ako Birdz odišiel s celou rodinou i majetkom. Chlapi obviňovali náčelníka: - To je tvoja chyba, ty si mu ubližoval. On je najväčší bojovník. Orange sa nahneval a riekol: - Ak ho chcete za náčelníka, choďte za ním. Mnohí aj tak urobili. Vzali svoje rodiny a odišli na miesto, kde Birdz postavil dom. Tam vystavali novú dedinu. A Birdz bol náčelníkom. Orange sa rozhodol, že Birdza zničí. Ale Birdz sa o tom dozvedel, zvolal všetkých chlapov z dediny a povedal im: - Príde víchrica. Bude tuhá zima, pripravte sa na ňu. Upevnite si domy a pokryte ich ťažkými hlavačkami. - Chlapi Birdza poslúchli a opravovali domy. Potom Birdz zatlieskal a prišiel studený vietor. Hnal sa po krajine nezvyčajnou rýchlosťou. Ľuďom bola zima a hľadali útulok v domoch. Ale víchrica všade postŕhala strechy, iba v Birdzovej dedine zostali celé. Birdz vo svojom dome zatlieskal a urobil oheň. Ľudia prišli za ním a prosili ho o žeravé uhlíky, lebo chceli mať vo svojich domoch teplo. Birdz dal uhlíky všetkým priateľom. Keď prišli prosiť nepriatelia, odohnal ich. Sám Orange prišiel, ale Birdz riekol: - Najprv si mi len ubližoval, potom si ma chcel zabiť, prečo by som ti mal dať ohňa? - Orange odišiel a triasol sa zimou. Všetci Birdzovi priatelia mali oheň, ale ostatní mrzli a zomierali. Rieky zľadovateli a zem pokryl sneh. Napokon víchrica prestala, ľad a sneh sa roztopil a Birdz vyšiel z domu. Šiel do dediny náčelníka Orange a našiel ľudí mŕtvych. Na jeho slovo sa starci premenili na havrany, stareny na straky a odleteli. Dospelí ľudia sa premenili na jastraby a supy a odleteli. Deti sa premenili na kačice a volavky a odleteli. Náčelníka Orangeho našiel v hlbokej podzemnej chodbe, kam sa ukryl pred zimou, a premenil ho na aligátora.

 Rozprávka

5 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu