Nebudem ti veriť,pretože sa cítim tak prázdno.
Som len schránka kde kedysi bývala som.
Ale aj tak príď a venuj mi jedno objatie.
Pohlaď ma po vlasoch a povedz že všetko bude zase dobré.
Nebudem ti veriť ,ale tak dobre sa to počúva.
Príď sedím tu sama popíjajúc hnusné červené víno zajedajúc ho gumovými medvedíkmi.
Alebo je to opačne?
Zapíjam gumových medvedíkov hnusným červeným vínom?
To je fuk, o chvíľu aj tak prestanem vnímať.
Aspoň na chvíľku ten smútok rozliehajúci sa v duši ako mor.
Túžim odísť od všetkých pocitov vín.
čo ma vlastne drží?
Je to len zopár schodov hore a potom voľným pádom dolu.
Príď a objím ma, povedz že všetko bude zas dobré,nech nespravím nejakú blbosť.
Príď a objím ma,povedz že všetko bude dobré, nech má tá milosrdná čo na mňa aj tak raz čaká zatiaľ smolu.
Príď a venuj mi objatie, pohlaď ma po vlasoch a povedz že všetko bude zase dobré.
Je to to jediné po čom teraz túžim.
Obyčajný dotyk v ktorom je všetko.
Všetko čo odhodí ma od okraja priepasti do ktorej možno raz spadnem a možno skočím.
No teraz ma prosím objím a nedovoľ mi to.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár