zapadá za kopec za naším domom.
Balkónové dvere mám otvorené.
Vonku sa hrajú susedové deti.
Je milé počúvať ich a
spomínať na moje detské časy.
V pozadí všetkých nových myšlienok,
ktoré produkuje môj mozog každé tri sekundy
zaznieva jemná melódia
mp3 hudby pustenej z mobilu.
Sedím tu na bratovej modrej stoličke.
Moja je na prvý pohľad už z diaľky
obsadená niečim iným,
radšej nemenovaným.
Na krvavočervený papier
píšem sestriným modrým perom
len slová, zápisky z momentálnej chvíle,
ktoré aj tak nič neznamenajú,
nikoho nezaujímajú.
Aj tak mi to je jedno.
Hlavne že mám z toho dobrý pocit.
Ten si vo svojom živote cením.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár