Začala som tým,že som ráno vstala a ako poctivá fanúšička pozerala hokej,ale ah tá škola, stihla som iba prvú tretinu a kúsok druhej. Potom bolo treba ísť na bus.Neviem čo ten autobusár robí...rádio mal pustené strašne ticho, figu borovú som počula tak som sa napäto tešila do školy že tam bude určite niekto vedieť ako sa naším starým hokejistom darí....Neprekvapujúco, vedel . Chvíľku potom čo som kráčala chodbami nášho gymnázia sa ozval krik. Myslela som si že sa asi ktosi teší zo získaných bodov na jednej prebiehajúcej súťaži v škole, keď som kde-tu začula aj niečo ako gól. Jejku hneď som sa potešila a zrýchlila krok smerom do svojej triedy. otvorím dvere a čo tam....
jéj, veď mi máme v triede aj telku. Tá bola zapnutá na dvojke a cela trieda čumí. Po zvonení sa k nám pridal aj profesor. najskôr napínavé sekundy pred koncom zápasu, potom predlženie, a nakoniec nájazdy..to bolo kriku keď sme to vyhrali.
Ďalej nasledovali nudné a ešte nudnejšie hodiny až kým neprešla tá posledná a potom rýchlo nájsť nejaké voľné miesto v nejakom podniku. S kamoškami sme si dali ovocné poháre a pobrali sme sa domov.
No a to smutné? V škole som nevidela jednu osobu, a ani druhú osobu ktorej som chcela niečo povedať o tej prvej osobe a ......no i tak.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ladyopium
21. 5.mája 2010 21:27
fasaa
Napíš svoj komentár