Keď som si v parku na strome nevedomky ohryzoval prsty na nechtoch, prisadla si ku mne jedna staršia pani. Mohla mať asi dvanásť. Podala mi priesvitný lístoček, na ktorom bolo povedané, aby som jej prečítal Verneho. Nemám ho rád, pretože má nechutný zmysel pre realitu. Človek by si aj myslel, že to nezažil. Vytiahol som teda príručný slovník do ľavého vrecka. Bol celí v Svahilštine. Verili by ste tomu? Ja som veril. Po prečítaní sedemsto dvadsiatej piatej strany som sa prikryl dekou a šiel jesť. Mal som na obed vyprážaný zajačí mok. Nešlo o pochúťku. Aj tak si myslím, že som tú divnú pani už niekde videl. Asi v reklame na reklamu na praciu práčku. Zase som až príliš pri veci.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár