Sofia otvorila oči a pozrela na hodiny na zápästí . Ukazovali zrovna 5 hodín . Zrejme zaspala . Ľudia sa pomaly vytrácali z pláže . Sofia sa pridala k tým odchádzajúcim .
Doma si dopriala sviežu sprchu . Preprala si plavky, trochu poupratovala v izbe .
„Sofi dnes ideme na večeru do mesta . „ strčil jej do dverí hlavu otec.
„Dobre o chvíľku som hotová „
„Odchádzame za pol hodiny „ dodal ešte jej otec a zabuchol sa sebou dvere .
Sofia si natiahla biele šaty po kolená , zaväzujúce sa za krkom a obula biele šľapky s farebnými flitrami na remienkoch . Usadila sa za zrkadlo, viečka si nafarbila jemným bielym tieňom a riasy pretiahla riasenkou . Pohľad jej zostal na nočnom stolíku . Bol tam rámček s jej a Markovou fotku . Fotku z rámu vytiahla a uložila do kufra pod posteľou . So šuflíka si vytiahla nové fotky ktoré dali decká vyvolať . Pomaly si ich prezerala až na jednej zastavila . Ona a Adrián otočený tvárou k sebe . Nedelil ich ani jeden centimeter voľného miesta . Držal ju kolo pása a za nimi sa týčila obrovská pyramída .
Klop klop . Dvere sa otvorili .
„Odchádzame Sofi pod „
Sofia rýchlo schovala fotky a pobrala sa za rodičmi . V reštaurácií si objednala tanier bologneských špagiet s pohárom minerálky a rozprávala sa s rodičmi . Po večeri cestou domov sa rozhodla prejsť sa po pláži . Sľúbila rodičom , že si dá pozor a stretnú sa doma .
Kráčala po pláži a pozerala na tmavomodrú oblohu . Žiarlila nespočetným množstvom hviezd . Ich svetlo more akoby hltalo . Trblietalo sa ako diamant a príjemne šušťalo. Vietor pofukoval a rozhŕňal jej vlasy. Niekoľko krát si ich napravila no boli neposedné a za uchom dlho nevydržali . Poletovali okolo nej . Na konci pláže boli skaly . Rozhodla sa vyjsť na ne a odtiaľ pozorovať oblohu .Celkom na okraji skál bola malá cestička po ktorej sa dalo bez problémov kráčať . Sofia sa však chcela vyštverať na skalu . Keď bola hore a bezpečne držala rovnováhu, zdvihla hlavu . Desiatky , stovky, tisícky hviezd ju fascinovali . Štíp . Au . Plesla si po nohe aby zabila komára . To však jej rovnováhu narušilo . Pošmykla sa, spadla smerom dole no chytila sa vyčnievajúcej skaly .
„Pomoc „ zakričala .
Vtedy akoby ho privial vietor sa naklonil z hora ku nej Adrián .
„Podaj mi ruku Sofi vytiahnem ta , nemusíš sa báť zachránim ta „ Povedal najnežnejšie ako vedel aby ju trochu upokojil . Sofia sa jednou rukou pustila , schmatla Adriánovu a ten ju ako pierko vyhupol hore . Ruku jej nepustil a odviedol ju na chodník .
„ Vďaka „ usmiala sa na svojho záchrancu
„Nemáš začo čo si to len vyvádzala ?“
„Pošmykla som sa „
„Musíš si dávať pozor lebo sa ti niečo stane „
„Nestane, pokým ma ty chrániš . A vôbec ty si ma sledoval ? Ako to , že si hneď pribehol mi na pomoc ?
„ No, celý deň som bol v práci, chcel som ta vidieť a zavolať von . Prišiel som po teba domov . Tvoji rodičia mi povedali , že si sa šla prejsť na pláž . Pobral som sa teda za tebou a zbadal ťa ako sa štveráš na skaly . Tak som utekal za tebou . Chcel som ta prekvapiť, no ty si ma predbehla s tým prekvapením . „ rozosmial sa Adrián
„ďakujem ti, že si ma zachránil Adrián máš to u mňa . Vlastne .. máš u mňa jednu rundu „ Rozosmiala sa aj ona
„Teraz si však pôjdem už radšej ľahnúť a zajtra večer sa môžeme .. napr o 8 stretnúť v bare „Extra“ . Doveď aj ostatných . Zajtra to poriadne roztočíme . „ Dodala .
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
matus33
24. 8.augusta 2008 17:13
Omg ako z tuctového filmu ale zase ma to nonudilo Máš tam 3 hviezdy :p
5
fantstické ako vždy len sa neviem dočkať, kedy sa Sofia a Adrián konečne pobozkajú
Napíš svoj komentár