No ale o mojom dni som nejak nechcela hovoriť aj keď svojím spôsobom to spolu súvisí....
Po asi pol hodine keď som si konečne pri pohľade na hodinky uvedomila že za 20 min mi začína škola a cesta mi trvá pri dobrom "šprinte" cca 25min. som sa vyrútila z domu v minisukni teniskach tričku svetri a saku...
Do školy som to stihla len tak-tak.Ešte že milý pán profesor meškal ako vždy
Sprostí majú šťastie a ešte lepšiu triednu a tak sme sa učili len 3 hodiny
Zabudla som ešte podotnúť že som si ráno stihla dať pri tom zhone DVD-čko do tašky so zámerom že pôjdem za kamošom-v podstate je to môj bývalý poďla ktorého bude lepšie pre oboch ak ostaneme kamaráti.On je fakt super keď vie čo je pre mňa dobré...ach jo..žasnem..
ale stále sme kamaráti...
Tak mu píšem že už mám po škole a či si môžem prísť pre film a že mám preňho ten film-spomínané DVD
Tak mi volal že má jazdu ale že sa mi ozve...Mierne naštvaná ale tak pôjdem domov a prídem za ním potom...Ešte polabzujem po meste..
...ááá blik žiarovka...musím už konečne vybaviť to s Marcelom
Od piatku je už dosť ďaleko ale je najvyšší čas...Kamoš ma pozval vpiatok na večeru..no a potom kombinácia tvrdý alkohol a červené víno veru neni tá najlepšia voľba...Ale kto za to môže?Kamoš a Marcel predsa hehe
Btw Marcel je majitel toho podniku-reštaurácia? kde sme boli s tým kamošom na večeru a je to toho kamaráta dobrý kamarát..
no ale k pointe..proste nechcem sa vyjadrovať k tomu čo sa stalo.ale mala som pocit že by som sa Marcelovi mala ospravedlnit...
Tááák som teda šla za ním veru s malou dušičkou a čudným pocitom v bruchu
No ale tam nebol...Ale dali mi aspoň jeho číslo keďže kamoš mi ho nechcel dať
Tak mu píšem že som ho tam hladala ale tam nebol a že by som sa mu mala ospravedlniť ale radšej osobne ako sms..
potom mi volal
sám mi povedal že sa nie je za čo ospravedlňovať..táákže v pohode
Konečne som sa mohla vydať za Lukášom-spomínaný kamoš
Skočila som ešte do obchodu kúpiť gumenných medvedíkov a lentilky..my sme jak decká ..ja som alebo ?bola som? lentilka,bábo,malinke,trdlo,magnumik..čo len chcete...je fakt že mi to chýba..
noo k veci...no a ešte lííízatko som si kúpila..viete šak dojde k vám baba v minisukni a s lízatkom v ústach..
Konečne som prišla..nejaká teta mi otvorila dvere od vchodu..cesta výťahom...hurá siedme poschodie a dvere už otvorené...
sedel za kompom u brácha...
prídem pozdravíme sa...
debata štýlom že aj mrtvý by vám asi viac povedal...fajn..podám mu DVD
ide do izby a ja za ním...vybere DVD-to čo chcem späť...
obzerám sa po izbe...
kondómy....pohľad sa mi zastaví na krabičke kondómov....
tiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii
bohužial, žijem ešte...
podá mi dvd už v obale aide naspäť do bráchovej izby za PC
rozhovor zase o ničom..
v podstate som sa ešte mala prísť pozreť na kérku...tak teda už by som ju chcela videť...
videla som z nej asi no proste málo...nechcem to riešiť...takže..dva : nula preňho...
už to fakt nemá zmysel...tak mu poviem proste že idem teda..hmm on na to nič??!!
tak si zoberem tašku..obujem sa...a vravím čau!
no a on mi zakýva z bráchovej izby...
zabuchnem za sebou....opretá o výťah a čakanie kedy už konečne príde..prišiel...
cesta výťahom
vtedy už prestávate dúfať že by to skončilo nejakým happy endom..že rýcho zbehol po schodoch a čaká vás dole pred výťahom..proste hocičo....
samozrejme že nič sa nestalo
ste v tom len vy sama so sklonenou hlavou a co slzami v očiach nahnevaná na celý svet že prečo práve vy???!!
kráčam domov...otvorím tie gumenné cukríký a každému mackovi odkusnem hlavu a potom zjem zvyšok......
hlavou sa vám preháňajú samé myšlienky a otázniky...a vy nezmôže te proti ním nič...
prišla som domov...segra doma...a tak musím nasadiť masku že život je fajn a mne nič nie je....
....tak nebuď naivná a hlúpa....
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
teraz ked chcem o tebe nieco vediet musim si to precitat v tvojom blogu...
je to zvlastne...a tak tajne dufam ze to bude ako predtym...