Väčšinou sú to ľudia, ktorí sa vedia pýtať. Zaujímajú ich životy a problémy tých druhých a málokedy hovoria o sebe. Vysmiati a v dobrej nálade – tak ako ich poznáme každý deň.
Skúšala som raz žiť ako oni. Vyjsť v ústrety každému, milo sa správať a hlavne brať všetko s úsmevom na perách. Ak mal niekto problém, tak ho vypočuť a poprípade poradiť alebo utešiť. Viete čo bolo najťažšie? – Vedieť sa pýtať. Ľudia radi hovoria o sebe a svojich problémoch keď ich má kto vypočuť. Bolo naozaj obtiažne vžiť sa do ich kože a hľadieť na vec ich očami a taktiež udržať konverzáciu a neodbočovať od témy. Ešte ťažšie bolo nezviesť celý dialóg na vlastnú osobu, problémy a životné príbehy.
Áno, nevedela som sa pýtať....prečo to urobili, ako sa pritom cítili, čo ich k tomu viedlo, čo budú robiť... . Mne to časom dôjde...keď ležím večer v posteli a v duchu si premietam udalosti toho dňa, rýchlo vtedy zistím ako som sa mala správať, čo som sa mala pýtať. No už je neskoro.
Niektorí sa vedia pýtať a reagovať celkom spontánne. Preto sú obľúbení a všade vítaní. Majú to jednoducho v „krvi“ a ak chcete byť jedným z nich (teda ja by som chcela), tak sa musíte snažiť a pracovať na sebe. Je ťažké brať veci z inej perspektívy, ale keď sa o to budeme snažiť, svet bude krajší, lebo bude menej nedorozumení.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
netvrdim, ze ludia o sebe nemaju rozpravat, ale ked chcu spoznat vela ludi, tak je lepsie sa pytat, nez sa bavit o sebe
3
lenže, najťažšie bude, ak tak bude zmýšľať každý z nás a zrazu nebude mať kto odpovedať, lebo každý sa bude len pýtať .. je normálne, že sú obľúbený a menej obľubený . . vo všetkom musí byť rovnováha . . . možno je to len dočasné a stavy sa potom navzájom vymenia.. ktohovie . . : )
Napíš svoj komentár
a blog naozaj pekny, mas pravdu