Kde bolo tam bolo, nebolo. Tma a ticho. Nekonečné spektrum Tmy a harmonické Ticho. Také, aké počuť v najkrajších piesňach. A ja som visel v ňom. Moment. Ja som tá Tma a ja som to Ticho. Nekonečný Kľud. Pokoj. No niečo sa zmenilo. Niečo ma ruší. Ja Som! Zvláštne...Všetko naokolo sa neak zmenšuje...Myslím,že za chvílu ma to rozdrví...-Časť záznamu chýba-...Som strašne malý...Je nás tu viac...Sedíme dokruhu a Santa nám rozdáva piškoty...-Časť záznamu chýba-...Pozorujem velkú bránu detského domovu...nechcený...stúpil som na osu...nebolí to...-Posledná časť záznamu chýba-...Prichádzam Domov presne na moje 3 narodeniny...s Bratom...3 dni na to sú prvé Vianoce...Celé to začína prúdiť prirýchlo...škola-priatelia-rodina-nepriatelia-možnosti-prekážky-stretnutia-lúčenia-prínosy-straty-strach-rebélia...celé je to neaký podivný stav!...je Zima,vločky potichu a v kľude padajú okolo mňa.Po Tichu a v Kľude...chcem sa tam vrátiť. Stojím tu, 6 poschodí nad zemou na rohu paneláku,hojdám sa dopredu a dozadu, necítim nič.Je Noc.Tichá a Kľudná. Vedie snáď tá cesta späť tadiaľto?...nie...v Hudbe to občas začujem...Tie tóny Ticha...
Celý tento stav sa arogantne premieňa bez toho, aby sa ma spýtal...a všetci tí "ludia" naokolo...prečo sledujú len odlesky a odtiene toho stavu? prečo sa nepokúsia nahliadnuť pod povrch? tak teda toto znamená povrchnosť?
Tá scéna predo mnou sa neustále mení...Zobudím sa v Noci, celkom bdelý,spoza okna silné, ale úplne tiché vibrovanie a všetko zaleje oslepujúco pokojná zelená...
Milujem hady...Neznášam pavúky...všetko ostatné je neutrálne...vraj "trpím" hyperaktivitou...skúšajú ma nadopovať atomxetínom...o čo im kurva ide?...nikto nechápe,na čo sa snažím prísť...sám seba nechápem....prečo zmizol Kľud a Ticho?...ležím na lúke...fajčíme jointa...príjemny spôsob relaxácie...nikdy som nepochopil tie upotené disco kluby plné najebaných tínedžerov náhliacich sa za ničím....chata....prichádzam o panenstvo...bez lásky...o tomto sú teda tie americké filmy? nič moc...koncert Prodigy...konečne odreagovaný...štúdia ezoteriky...vesmír...zmysel...mier.....Mier......zjednotenie Tmy a Ticha? možno....
v rukách malá ovečka,čo sa určite nedožije večera a ja to mám urýchliť? teraz? ako?mám len 16!....zlomený väz,nič lepšie ma nenapadlo...začínam byť sám...onedlho budem úplne sám...cítim to...už nebývam doma...kukláčmi vykopnuté dvere priamo pri sexe...divný pocit....bezmocnosť... náckovia...tie tupé ovce priradzujúce sa k cudziemu názoru...stratení rovnako ako ja...rok a pol vo vzťahu bez lásky...7:00 ráno, v posteli rozjebaný teleskopickými obuškami-skvelý budíček...Noc...mizneme v taxíku a rátame prachy....posrané prachy....prečo je človek jediný tvor na planéte, čo musi za život na nej denno denne krvopotne platiť?...pýtal som sa sem snáď.....3izbový byt,houska,oháňam sa dvojručným mečom...práca ako predajca spotrebnej elektroniky...može byť niečo väčší waste of time?...medzi lopatky sa mi práve vypaluje náhrdelník, ktorý dám zajtra svojej milej....aby sa pár mesiacov na to vyspala s mojím bratom v jej posteli...praha...stojím bez slova na parkovisku, nalavo odo mňa skupinka pankáčov chlasce, 5 metrov predo mnou v poloblúku stoja 12ti koňojazdci, 40 ťažkoodencov so slzometmi, 30 mestských, kriminálka a protiextrémistické oddelenie....len aby sme nevkročili do rozpadnutej budovy...po dlhšom vzájomnom pohlade jeden z ťažkoodencov sklopí zrak...ako inak....dnešná hierarchia autorít je priam úchvatná...ak chce nakŕmiť rodinu, musí byť pripravený vpaliť 20ročnému smradovi v kraťasoch slznicu do vajec, aj ked vie,aká je celá táto situácia smiešna...
.....noc....hlboký les....viac ako stovka ludí okolo vatry bubnuje a zopár ďalších točí s ohňom....milujem točenie s ohňom, pociťujem pri tom ten Kľud....myslím že je to jedna z posledných vecí pri ktorých ho cítim...noc...taliansko...prvýkrát po kolená v oceáne...milujem Ju...proste sme to vzali stopom ku moru...za pár dní chorvátsko....milujem Ju...to bezpečie...ten Kľud...to bezprostredné ničviacnepotrebovanie keď s ňou ležím v tráve...nič....zase sám...2 mesiace v zatuchnutej diere bez okien...2 mesiace bez slnka....2 mesiace bez jedla...2 mesiace sám so sebou...totálne sám, objavil som Seba...celý ten stav ide až arogantne prirýchlo...kolko toho ešte musím zažiť a pochopiť,aby som bol nakoniec pre svoje dieťa ten, ktorý ničomu nerozumie?

 Úvaha
Komentuj
 fotka
meksoner  28. 10. 2013 13:59


 fotka
pachirisue  28. 10. 2013 14:50
riadne psycho, ale istým spôsobom sa mi to páčilo
 fotka
meksoner  28. 10. 2013 16:30
Napíš svoj komentár