Pre čo sa mi oplatí bojovať a žiť.

Bol štvrtok.
Bol júl.
Bolo leto.
Celý deň bolo teplo, pekne, no na večer sa už zmrákalo.
Bola som sama doma, len s Trixie. Afektovaným yorkšírom, ktorý najprv našteká na veľkých psov a potom sa skrýva za majiteľa.
Nedočkavo som vykúkala von oknom a čakala kedy uvidím to biele auto.
Chodila som z izby do izby, prezerala si nakúpené veci pre ňu.
Prišlo osem hodín a ja som začula motor.
Vykukla som von oknom a uvidela som auto.
Maminu a sestru ako vychádzajú z neho, s malou bielou guličkou v ruke.
Postavila som sa k dverám a čakala až prídu domov.
Klop.Klop.
Otvorila som dvere.
A v tom momente som zistila, čo je zmyslom môjho života.
Sestra položila z rúk na zem malé biele šteniatko, ktoré skôr pripomínalo ľadového medveďa.
Nevinne a bojazlivo sa nam motalo popod nohami keď som si ho vzala na ruky a oblízalo mi líce.
Toto je ono.
Pre moju Meggy sa oplatí bojovať...a žiť.

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu