Zaspávam s tým, že sa nechcem zobudiť a keď ráno vstanem opäť čakám kedy príde noc...
cez deň chodím ako bez duše, mám pocit, že svet je mi malý (alebo tak veľký, že sa v ňom strácam...?!)
plačem a aj keď neviem prečo, veď mám predsa všetko čo potrebujem....
niekedy sa cítim ako šialenec-chcela by som kričať a smiať sa zároveň...
točím sa vo víre udalostí, kráčam a neviem kam...
v tom keď som už skladala krídla života do rakvy a do srdca si ryla Reqiescante in pace prišiel si TY...
v poslednej slze čo padla na chladnú zem beznádeje uvidela som tvoju lásku...
...od tej chvíle na tom mieste rastú margaréty...
It can´t rain all the time...ja to už viem
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
bestia999
16. 10.októbra 2008 17:13
PO KAZDEJ BURKE VYDE SLNKO, NECH JE HOCAKO DLHA
3
v tom keď som už skladala krídla života do rakvy a do srdca si ryla Reqiescante in pace prišiel si TY...
najkrajisa veta na aku si v tejto chvili dokazem spomenut...
...pises kratke, krasne blogy ale je vnich tolko pocitov. aspon as nemusis rozpisavat.
najkrajisa veta na aku si v tejto chvili dokazem spomenut...
...pises kratke, krasne blogy ale je vnich tolko pocitov. aspon as nemusis rozpisavat.
4
jeeejj, je to nadherneee..velmi...krasne napisane...a si v tom ty...tvoje pocoty a tvoja dusicka.. ... a to na konci: "...od tej chvíle na tom mieste rastú margaréty..."..to je neuveritelne...je tam spomenuty tvoj oblubeny kvietocek....jednoducho prekrasne
Napíš svoj komentár