Dlho som premýšľala nad tým , ako sa spýtať jedného z rodičov, pri akej príležitosti som bola stvorená. A keďže som, ako sa tomu tu u nás hovorí „huba nevymáchana“, spýtala som sa na to priamo a bez akýchkoľvek vedľajších ciest. A to čo som sa dozvedela ma zaujalo.
Začalo sa to teda takto:
dvaja ľudia, neskôr volaný mama a oco, ktorých som ja samozrejme ešte nepoznala, sa s mojim starším bratom a starou mamou vybrali na niekoľkodňovú dovolenku(v tej dobe frčali dovolenky z veľkých závodov, a tak, veď ponuka sa neodmieta) do Bulharska brat mal sotva štyri, a tak nebol problém nechať ho so starkou na chvíľu, aby rodičia mali čas len pre seba. A tak môj prvý štart sa začal na krásnej dovolenke. To však títo dvaja mladi ľudia ani len netušili. Netušili však ani to, čo ich bude čakať, keď sa vrátia na Slovensko. Tak asi po týždni začalo byt mame zle a v domnienke, že chytila niečo v Bulharsku, vybrali sa k lekárovi, ktorý ich poslal na rôzne vyšetrenia a tak isto i na osudný ultrazvuk, kde jej zistili, že ma bude mať.
Tu je však na mieste otázka, ako doktor povedal týmto dvom ľuďom, že budú rodičia. Ani na toto som sa nezabudla spýtať. Keď sa už chystali na odchod z ambulancie, doktor si zastavil mladého urasteného chlapa sprevádzajúceho tu „chorú“ pani a podal mu ruku. Keď z neho vyhŕklo, že im gratuluje k počatiu nového života, pre tých dvoch to musela byt úžasná novinka, veď čakali mňa
Kým som sa vyvíjala a čakala deväť mesiacov na svoj prichoď, a malé znepríjemnenie, doposiaľ, kľudných a tichých noci, zažila som veľa zábavy(i keď si na to len matne pamätám). Bola som v Turecku, navštívila kopec známych, dokopala veľa miest môjho vtedajšieho príbytku, ba dokonca, bola som na svadbe mojich budúcich rodičov.
Myslím, že nič krajšieho som si ani priať nemohla.
Tesne pred narodením som musela byt poriadne otravná, keďže sa mi na tento svet zachcelo prísť v dosť pokročilej nočnej hodine. bolo to tesne po štvrť na tri. Pre mojich rodičov to musel byt krásny pondelok 24.6.1991, ktorý si, dúfam, zapíšu navždy do pamäte. No veľmi ťažká noc pre budúcu mamičku a pre najbližšieho suseda, ktorý mňa , moju mamičku i budúceho otecka viezol do nemocnice. Podľa slov polovičky môjho stvoriteľa som bola tiché, dobré dieťa, ktoré v noci rado spávalo, nemalo problém s papaním, ba ani vydržaním bez cumľa.
Sen každého rodiča
Na to kedy som spravila prvý krok a na moje prvé slovo spomienky chýbajú. Myslím si však, že moji rodičia majú byť zo mňa prečo hrdý.
So svojim bratom som chvíľami vychádzala dobre, no keď sme sa obaja pobrali rozdielnou cestou, začali sme si byť čoraz vzdialenejší. Pred ôsmimi mesiacmi, troma týždňami a pár dňami sa začal pišať ďalší príbeh, keď sa zistilo, že v rodine budem mať ďalšieho konkurenta, ktorý sa tiež bude chystať prísť na tento svet. zatiaľ tu nie je, no čím ďalej tým viac sa začínam cítiť ohrozená, keďže termín jeho príchodu sa nezastaviteľne blíži. Bude to mali pokračovateľ pokolenia a ja budem jeho hrdou kosnou mamou. Budem ho mať rada a jemu i jeho rodičom sa budem snažiť pomáhať, ako len budem môcť. Veď bude predsa náš.
Medzičasom som vyrástla a dospela. Teraz čakám na svoje šesnástiny, a tento svet sa nechystám tak rýchlo opustiť. Mam tu veľa kamarátov, skvelých priateľov a priateľky. Svoju budúcu lásku len hľadám, no svoje budúce povolanie som si už vybrala, a dúfam, že budúcnosť psychologicky nie je zlé rozhodnutie, ba naopak, verím, že výber pedagogickej akadémie, bol pre moju budúcnosť najlepšou voľbou.
Toto skomponoval život, no napísala som to ja . najprv na papier, čo sa vám priznám mi trvalo hodinu pat minút. No dúfam, že môj životný, zatiaľ, neskončený príbeh vás zaujal...
Uvidíme sa neskôr, alebo čím skôr?
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
sonya-thilie
7. 5.mája 2007 14:38
Pekne Vidis?..ja by som tiez chcela vediet, pri akej prilezitosti som bola splodena ja. Len...bojim sa, ze mi mama oznami, ze som bola nechcena :p
2
to sonya-thilie: ja som tak isto nebola na plane.. spytajsa..nikdy nevies...
3
Ja som bola ževraj plánované dieťa..asi sa rodičia už sami po roku od svadby nudili ale pochybujem že si bude mama pamätať kedy sa to presne stalo lebo si nepamätá ani či som sa narodila poobede či večer ešteže mám starkú ktorá si to pamätá...a kedže moja maminka mala vtedy len 21 tak mi najprv dala celkom iné meno..a ja som sa jej za to oplatila tým že som bola to najhnusnejšie decko aké som len mohla byť...a nikdy som poobede nespala dudeľ som vypľúvala a celé noci a dni revala nuž nie každý sme dokonalý
5
No tak ako Majka klobuk dole to je za pekny pribeh... si ma tym normalne ze oslovila...uplne ze super... cmuqes
Napíš svoj komentár