By aj ten kameňom nazvali!
Vyrastie Ti on zo zeme,
kam raz aj my za ním vrastieme.
A či v ňom žiaľ náš porastie?
Čo by to kvet mal za šťastie!
Len v ľúbosti našej umrie žiaľ
a láska, čo sa jej každý bál
veď príliš mnoho nestratí !
Nerátaj koľko navráti.
V láske viac nie je návratov.
Láska je v Tebe. Ty si ňou.
V piesni čo ťažko spievaš dnes -
zúfalstvo, bolesť, hrozný des
vystrieda pokoj , útecha
aj za Tvojím srdcom uteká.
O čom by svet bol bez dverí,
keby sme ich láske privreli!?
Všetko kým dozrie, má svoj čas.
Aj nežný kvietok v každom z nás.
Raz z hlbokej tela černoty,
vyrastie nádej. Potom Ty
životu nový zmysel dáš...
Ľúb život! - milý priateľ náš..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
johnysheek
19. 1.januára 2010 02:52
krasna, hlboka, dokonala
4
Pravdaže. Aj to. A že nemáme od druhého nič čakať. Všetko je dar. Jediné čo je v naších silách ovplyvniť sme my sami.
Napíš svoj komentár