V strede mesta stál vysoký vianočný stromček a pod ním sa rozprestieral z dreva vytesaný Betlehem. Stromček mal na sebe asi milion žiaroviek a ozdôb. Bol to naozaj nádherný pohľad. Tak veľmi ma zaujal, až som zabudol na rozruch okolo seba, na nervozne pobehujúcich ľudí a deti s červenými lícami vyštípané od zimy, ako mrnčia že už chcú ísť domov.
Vtedy sa pre mňa akoby všetko zastavilo. Ubehlo asi päť minút kým som sa konečne spamätal a pokračoval v pomalej chôdzi. Ani som si nevšimol kedy sa rozsnežilo.
Biele snehové vločky padali všade vôkol mňa a ja som sa im ani len nesnažil vyhnúť. Oblial ma pocit šťastia, že aj napriek všetkej tej komerčnej panike čo vládla naokolo, dokázalo vzniknúť niečo tak jedinečné a krehké. Rozhodol som sa sadnúť si na lavičku a pozorovať túto bielu krásu. Za ten čas prešla okolo mňa asi tisícka neznámych ľudí.
Nechtiac som sa započúval do rozhovoru dvoch dám sediacich na lavičke oproti. Rozprávali sa o Vianociach. „Ešte mi chýbajú reťaze na stromček. Tento rok ho budeme mať v zlatej farbe“ povedala jedna z nich a druhá odvetila „No ja už mám všetko, okrem darčeka pre svokru. Nikdy jej nič nie je dostatočne dobré a ozaj, aby som nezabudla, na večeru musím ešte zohnať kapra.“
Žena v modrom kabátiku jej odpovedala „Nechápem načo to je všetko dobré - celé Vianoce, už aby bolo po nich.“ S týmito slovami sa obe zdvihli z lavičky a odkráčali do ďalšieho obchodu.
V tom zmätku a chaose čo panoval naokolo som si niečo uvedomil. Naozaj sú Vianoce o tomto ? O tom aký darček komu kúpiť ? Akej farby bude stromček ?
Práve vtedy mi na ruku padla krásna snehová vločka. Bola obrovská a vynikala spomedzi ostatné.
Zahľadel som sa na ňu a naraz som akoby započul hlas. Doteraz neviem či to bol iba prelud z toľkej zimy alebo hlas v mojej hlave, a či sa mi náhodou neprihovárala tá čarovná vločka.
Bol to okuzlujúci nežný hlas ktorý mi rozpovedal tento príbeh :
„Za dávnych čias, ked si ešte ani ty nebol na svete, boli Vianoce výnimočným časom. Boli obdobím na ktoré sa každý tešil, či už bol malý alebo starý. Ľudia si nerobili starosti s výzdobou a už vôbec si hlavu nezaťažovali luxusnými darčekmi. Boli šťastní aj za to málo čo mali. Pri štedrej večery sa schádzali rodiny a príbuzní, všetci pri jednom stole, aby oslávili tento čarokrásny deň a samotné narodenie Ježiška. Deti zapaľovali prskavky a tešili sa z drobných darčekov čo našli pod vianočným stromčekom. Bol to úchvatný čas. No teraz je všetko inak. Ľudia uznávajú iné hodnoty a zabúdajú na pravú podstatu Vianoc. Navzájom si závidia drahé darčeky a nedoprajú si chvíľu oddychu aby v klude prežili toto krásne obdobie. Vianoce už nie sú to, čo bývali.“ a to bola posledná veta.
Pozrel som sa na ruku kde mi ešte pred chvílou sedela vločka ale už tam nebola. Zamyslel som sa na týmto príbehom. A naozaj, tento hlas mal pravdu. Čím viac som nad tým uvažoval, tým viac som s tým chcel niečo urobiť. Ale čo a ako ? Ako prehovoriť do ľudskej duše aby pochopila o čom Vianoce sú ?
Napadlo mi len jedno. Napísať príbeh o čarovnej vločke a porozprávať ho všetkým. Bolo až neuveriteľné aký mal tento nápad úspech. Poobede na štedrý deň sa ľudia zišli na námestí a ja som im mohol vyrozprávať zážitok ktorý som prežil.
Boli nadšení a ja som mal veľkú radosť.
Nakoniec sa všetci ponáhľali do svojich domovov osláviť pravé Vianoce.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár