Upadám do apatie ... stáva sa zo mňa prípad hodný draho plateného psychiatra. A to len kvôli nemu. Zničil všetko ... preto robím to čo robím ... preto .. len a len preto .. aby som si dokázala že ....


čo vlastne ...... si chcem tým všetkým dokázať ?

TO že dokážem žiť bez neho... snažím sa zabudnúť, správam sa akoby sa to vôbec nestalo .. akoby som ťa nikdy nepoznala, nikdy nebozkávala tvoje pery ... nikdy nikdy nikdy ...

Som príliš hrdá nato, aby som si také niečo priznala ..priznala že som sa po uši zamilovala .. bezhlavo som vstúpila tam ... kde ... kde som nikdy nechcela ale vždy ma to tam ťahalo .. prosto sa to stalo ...

Bolo to len pár týždňov, mesiacov ....

A teraz je to fuč, ostali len hádky, oči pre plač ... krásne spomienky ktoré vyvolávaju prílišnú melancholiu .. no aj napriek tomu si ich v pamati premietam stále dookola ....

Prečo ? ...


Nenávidim Ťa .... chcem aby si to vedel ... aj tak obaja vieme že to nie je pravda .. aj ked som ti to x-krát vykričila do tváre ... a ty si to s ľahkosťou opätoval ... s tou istou ľahkosťou, s ktorou si sa vtedy so mnou vyspal....

Ublížil si mi tak veľmi že nato nedokážem zabudnúť, na nič z toho čo sa medzi nami udialo ... na vobec nič ! .. DO RITI ! ...

Hnevám sa sama na seba, že som ti také niečo dovolila ...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár