čo počuli moje uši
skoro stále sa tvár mračí
možno ma raz totálne zničí...
Stretol som veľa ľudí,
ktorým na mne nezáleží,
no ty si ten najhorší
navždy budem sklamaný...
Človek zažije všeličo
pochybností o tom nieto
byť však vďaka tebe na dne!
prosím, kto ma odtiaľto dostane?
Možno to tvoja úloha nie je,
malá snaha by sa cenila,
ale tá u teba kde je?
preto budúcnosť a neochota sa spojila!
Kto potrebuje takéto pomery?
Kto potrebuje takéto vzťahy?
Kto potrebuje takéto reči
Kto potrebuje takéto zmýšľanie?
Keď, teba, drahá zbadám
viem, aký cieľ mám
možno naozaj nie si, za akú ťa mám
možno naozaj nie si, za akú ťa pokladám
Viem, máš veľa roboty
Stretla si však viac dobroty
poznám obmedzenosť tvojej ochoty
obdivujem tvoje super istoty
Často nás dvoch porovnávam
Často ťa s inými porovnávam
keď viem, ako sa mávam
divím sa, ako ešte prežívam
Nevravím, že to čo si ty
byť jednoznačne chcem
len to, čo som už nedokážem
chvíľu dúfam, prežijem
Vidieť iných je bolestivejšie
počut iných je najhoršie
nemôžem už toto znášať
budem sa odpútavať
Kto pozná smútok v srdci
kedy je do výkladu hľadiaci
radosť veľká sa spojí,
keď sa bolesť odpojí
Vykúpiť sa z väzenia
iní, to tiež ocenia
toľko možného snaženia
s okamihom nového existovania
Nechcem byť ako ty!
Budem o iné usilovať!
Síce tažko prežívať
nechcem skončiť ako ty!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár