Som ním presiaknutá od hlavy až po päty. Každá jedna bunka môjho tela.
Zapácham od strachu.
Ide po mojej stope. Lovec. Vyzná sa. Cíti môj strach.
Ide po stope môjho strachu.
Stále hlbšie sa norím do temnoty. Viem, že mi nikto nepomôže.
Je to medzi ním a mnou.
Zrazu stojím na kraji priepasti. Obrovská priepasť predo mnou.
Lovec je mi za pätami.
Ani sekundu neváham a skočím. Výkrik a ticho. Ticho...
Do toho šum krídel
Ľahučký a trepotavý, nič nevidieť, cítim ľahký dotyk vánku.
Letím.
Cítim že letím, letím priestorom.
Nedá sa opísať slovami, úbohé slová nestačia.
Iba prirovnať k zázraku.
Anjelskému zázraku.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
trubyroch
26. 3.marca 2009 11:27
pachová stopa transformácie
Napíš svoj komentár