Zvonku krásna, vnútri zhnitá.
Pýtaš sa jej: "čo ti je? "
Nepovie, pred svetom je ukrytá...
Leží si na zemi, sama.
Navôkol nikto, nič, prázdno.
Vo vnútri sa deje dráma
ale nikdy neklesne na dno.
Nepočuješ, keď volá o pomoc.
Nevidíš, že je sama noc čo noc.
Nevieš, kedy má z budúcnosti strach.
Nezistíš a premení sa v prach...
Stačí, už dosť!
Už nechcem cítiť zlosť.
Len trápenie, skúšanie života.
Kde si nádej, milota?
Blúdiš, cestu ku mne nevieš,
čakáš na mňa, v kúte zrieš.
Ja chcem cítiť to čo predtým,
veď utekať nemám pred kým.
Pomaly a pokojne!
Netreba byť vždy vo vojne.
Čakať, kým slnko výjde zas
a objaví to dobré v nás...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
hope89
5. 6.júna 2009 08:48
ani neviem co mam nanu povedat tak sa mi paci.....ach ak ti to nevadi, mozem si ju stiahnut?
Napíš svoj komentár