A teraz z iného súdka. Narodili sme sa. Vtedy ako malé deti sme nemali schopnosť vytvoriť si vlastné sebastotožnenie, sebapoňatie, sebapredstavu a sebaakceptovanie našej osobnosti, charakteru. Boli sme ovplinení správaním a postojmi ľudí, ktorí boli pri nás, ktorí nás vychovali. Bezpochyby väčšina z nich to urobila najlepšie ako vedela a najlepšie ako mohla. Človek je ale tvor relatívny a môže dať (aj vo výchove) pre toho druhého len to, čo sám vlastní. V podstate sa vždy učíme podvedome len jeho správaniu, vždy správaniu ľudí, s ktorými trávime čas. Preto je dobré správne dobre porozmýšľať o tom, s kým trávim svoj čas ;o) No ale o to nejde, tým som chcela povedať, že návyky nás podvedome ovplyvňujú neustále. Návyky sú to, čo formuje naše správanie, myslenie, či si to uvedomujeme alebo nie. Návyky tu vždy boli, aj budú. Aj teraz, keď toto čítate, vaše podvedomie usilovne triedi čítané informácie tak, aby zapadli do vzorca návykov, ktoré máte vy. To s čím žijeme, to sa učíme, to čo sa učíme, to praktizujeme, to čo praktizujeme, tým sa stávame a to, kto sme, má svoje následky. Ale nechcem do podrobnosti o návykoch, to inokedy. Chcem tým povedať to, že práve to, čo sme zažili v detstve, nám „vnútilo“ to, čím sme dnes. Sebaidentitu, sebapredstavu, sebahodnotu... väčšinou plnú samých problémov, ktoré sú vo svojej podstate neskutočné a nerealistické, považované za skutočné, hmatateľné a jediné, ktoré máme k dispozícii. Naučili sme sa. Slovo „vnútilo“ som použila preto, lebo my veľmi nemáme na výber. Vždy sa máme možnosť stotožniť len s tým, čo poznáme. Ak nepoznáme inú možnosť správania, škodlivého typu zaobchádzania a jednania zo strany našich rodičov, učiteľov alebo akýchkoľvek pre mňa významných osobností, ktorí nás v detstve ovplyvňujú skrz svoje vlastné problémy, zas tak, ako sa to naučili oni, nič iné sa nemôžeme naučiť. Samozrejme, nič nie je absolútne zlé. Len čo sa vytvorí takého stotožnenie sa s názormi, postojmi, hodnotami, prijmeme ich za svoje, takýto jedinec nemá inú možnosť, než mať s ľuďmi vzťah z jedinej možnej pozície, ktorú má – z pozície svojich problémov. Pokiaľ tento jedinec nezistí problém tejto situácie a pokiaľ nezačne na sebe pracovať a nezbaví sa svojich problémov, alebo sa aspoň nenaučí ich ovládať, prežije celý svoj život tak, že sa k sebe a ku všetkým ostatným bude chovať z jedinej pozície: z pozície svojich problémov.
Toto je jeden z hlavných zdrojov problematických vzťahov medzi ľuďmi. Nanešťastie obrovská väčšina ľudí nemá vôbec predstavu, neuvedomuje si, nechápe a nemá ani potuchy, že je to s nimi a s ich ľudským životom tak. Preto sa dookola správajú takýmto problematickým spôsobom, chovajúc sa k sebe navzájom podráždene, vzbudzujúc vzájomné nepriateľstvo, závisť, podvádzania, klamanie, reči, falošne sa navzájom vykresľujúc, nedodržiavajúc svoje sľuby a veľa ďalších negatívnych a nezodpovedných vecí. Pretože ľudia nemajú ani poňatia, prečo sa správajú tak, ako sa správajú, považujú svoje správanie, činy a to, aký majú k vám vzťah, za normálne, náležité, vhodné a jedine realizovateľné.
Takže ako sa tieto fakty týkajú vášho vzťahu a vášho správania k týmto ľuďom, či dokonca k priateľom? Po prvé, treba sa vyhnúť toho, aby som aj ja nadväzovala vzťah z pozície mojich vlastných problémov, ktoré všetci máme, nech je to čokoľvek, nech sme akokoľvek pokročilí. Koniec koncov ľudský život je plný problémov, ja sa musím naučiť poznávať svoje vlastné citlivé body a problémy a riešiť ich alebo ich aspoň nevnášať do vzťahu a správania sa k iným. Nie je to jednoduchá úloha, ale nie je to nemožné naučiť sa vyhnúť projekcií svojich vlastných osobných problémov do mojich vzťahom a interakcií s inými. Po druhé, naučiť sa nič neočakávať, alebo neočakávať od nikoho, aby bol taký, aby sa správal tak alebo aby mal ku mne či k iným vzťah, aký si myslím že by mal mať. Koniec koncov, je mnoho faktorov, prečo sa ľudia správajú tak, ako sa správajú. Napríklad vnútené a zvnútornené sugescie zvonku- ako sa správať, čo robiť, čo sa očakáva, čo je správne z hľadiska pravidiel našej spoločnosti, okolia, rodiny, kultúry.... Všetky sa na ľudí ustavične vrhajú, požadujúc, aby sa dodržiavali pravidlá, z ktorých mnohé sú ... pseudo.
A teraz ako teda reagovať??? Mojou úlohou je neustále si uvedomovať tieto nepriaznivé faktory, ktoré určujú správanie ľudí a demonštrovať taký postoj a správanie, ktoré sú pozitívne. Môj postoj by mal byť zakorenený v bezpodmienečnej láske a bezpodmienečnej múdrosti Moja bezpodmienečná láska si vyžaduje, aby som bezpodmienečne odpustila takéto správanie voči mne Múdrosť tej lásky si vyžaduje, aby som do pozornosti priateľov uviedla – priateľským, láskyplným, múdrym, chápavým a niekedy pevným a rozhodným spôsobom alebo tónom – ako sa správajú a čo mne a ostatným ich správanie spôsobuje. Ak daný človek svoje problémy uzná, preukáže ochotu napraviť sa a následne sa napraví, získala som ozajstného priateľa, pomohla som a naplnili som si voči nemu svoj duchovný záväzok. Ak neodpovie priateľsky, nechám ho tak s uistením, že má vždy dvere otvorené, aby nadviazal vzťah založený na pravých princípoch.
V prípade spolupracovníkov a iných známych, ktorí sa chovajú pohŕdavým alebo akýmkoľvek iným negatívnym spôsobom, mám sa naučiť akceptovať fakt, že sú takí a že od nich nemožno nič očakávať. Moja interakcia s nimi prebieha podľa potrieb spoločnej práce alebo z akýchkoľvek dôvodov, prečo spolu musíme interagovať a v tomto procese sa nim snažím chovať nanajvýš chápavo, slušne a aj láskavo no, obmedziac svoje angažovanie sa s nimi len na podstatu nutnej a potrebnej interakcie Prostredníctvom svojho zásadne zdvorilého správania im nielenže ukazujem príklad, ale nakoniec ai aj možno odzbrojím, takže v jednom časovom bode sa ku mne možno začnú správať s rešpektom. Nič viac však od nich neočakávam. Ak sa budem správať tak, ako sa tu navrhuje, svoju povinnosť a záväzok v tomto druhu situácie som si splnila a urobila som, čo bolo vhodné.
Súc v ľudskej koži, nie je ľahké správať sa tak... je to výzva!! Výzva je ísť a neprestať! :o)
L.
Úvaha
Komentuj
9 komentov k blogu
1
georg21
6. 2.febuára 2014 15:47
V človeku musí časom dozrieť charakter...
2
celkom dobry blog len moc pridlhy, stráca sa to tam tematicky, a kus odseky lahšie sa to číta. k blogu...
máš pravdu v mnohom. táto dobra nepraje človeku, čo chce niečo dokázať, lebo sa musí prispôsobovať, a nie je v ničom slobodny, a veľmi je obmedzený. domnievam sa, že niekedy je dobré nemysliet prehnane na to, čo si myslia ostatní, pretože ti to nepovedia aj tak ,a koniec koncov ta to len zaťažuje. Najlepšie je žiť pre seba, a nemyslieť na druhých. Sú ľudia, ktorí sa rozdajú pre dobro druhých, aby pochopili v akom hovne sa nakoniec oni sami nachádzajú. Sú ludia, ktorí druhým požičajú to posledné, a ked si chce v meste kúpiť pojebany hamburger, zisti, že ten kkt, čo má nálepku kamarát, ho ošklbal o všetky jeho drobné penazenkové úspory, pretože zahral divadlo, pri ktorom mi zmäklo srdce.
asi tak
máš pravdu v mnohom. táto dobra nepraje človeku, čo chce niečo dokázať, lebo sa musí prispôsobovať, a nie je v ničom slobodny, a veľmi je obmedzený. domnievam sa, že niekedy je dobré nemysliet prehnane na to, čo si myslia ostatní, pretože ti to nepovedia aj tak ,a koniec koncov ta to len zaťažuje. Najlepšie je žiť pre seba, a nemyslieť na druhých. Sú ľudia, ktorí sa rozdajú pre dobro druhých, aby pochopili v akom hovne sa nakoniec oni sami nachádzajú. Sú ludia, ktorí druhým požičajú to posledné, a ked si chce v meste kúpiť pojebany hamburger, zisti, že ten kkt, čo má nálepku kamarát, ho ošklbal o všetky jeho drobné penazenkové úspory, pretože zahral divadlo, pri ktorom mi zmäklo srdce.
asi tak
3
Parádny blog... len taká otázočka... ako tie dve veci zvládnuť? ako sa ich naučiť?
4
@mojdedo uvedomením, vlastnou vôľou a neustálou prácou na sebe, ale to priznanie si chýb najviac spraví a potom musíš mať ešte motív na zmenu.
5
@mojdedo tu slecna @topanocka to vystihla. Inak dakujem ako? Ze si to precitam (napriklad tu), ze a na to zameram a ze sa to pokusim uviest do zivota - praktizovat. Metoda pokus, omyl. Najprv o niecom nic nevies - nevedomost cize to nemozes zmenit. Potom, ak sa k tomu dostanes, k informacii, tak mas vedomost, ale neschopnost. Hladas, ako by sa to dalo uviest do zivota. Potom uz mas aj vefomost, aj schopnost, ale len sem tam, este z toho nie je zvyk. A nakoniec, po vynalozenom usili sa z toho stane zvyk. Takto
7
@lucka511 no hej.. ale kazdy vie, ze ked chce mat pekne telo, tak musi aj cvicit.. lenze niekto cvici tri dni po sebe a nejak strati motivaciu a je tam, kde je... takto som to myslel
8
@mojdedo preto je mudre predpokladat, ze sa to stane a ist cvicit kazdy druhy den, aby tam bola pauza na oddych. A naplanujem si to a potom uz neriesim ci sa mi chce alebo nie, proste idem - z principu, lebo konat tak je spravne. A ked daco take dokazem, prekonam sa, mam z toho v konecnom dosledku vacsiu radost a potesenie, ako by som mala, keby som nesla cvicit. Lebo to je len prechodne, to druhe zostavam. Nadobudnut vytrvalost je vacsia motivacia, ako pekne telo lebo je zvnutra a nie navonok. Veci navonok suu... prchave .
Napíš svoj komentár