domom. Orlíča sa vyliahlo s kurčatami a vyrástlo s nimi.
Celý život robil orol to, čo kurčatá na dvore, a myslel si, že je kura na
dvore. Hrabal v zemi a hľadal červy a hmyz. Kvočal a kotkodákal. Trepal
krídlami a občas pár centimetrov vzlietol.
Roky ubiehali a orol zostarol. Jedného dňa uvidel vysoko nad sebou vtáka.
Vznešene plachtil v silných prúdoch vetra., takmer ani nemusel mávnuť svojimi
dlhými, zlatými krídlami.
Starý orol užasnuto pozeral: Kto to je ?
To je orol – kráľ vtákov, odpovedal sused. Patrí oblohe. My patríme zemi , sme
sliepky.
A tak orol žil aj zomrel ako sliepka. To preto, že sa celú dobu za sliepku považoval.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
aprilynne
6. 4.apríla 2014 21:08
vzhľadom na to, že som na tento príbeh narazila práve včera a dnes sa tu objavil, sa chcem spýtať, či náhodou nevlastníš knižku "Vo vitríne".
2
@Aprilynne Nie, je z materiálu svojpomocnej skupiny zameranej na ľudí pochádzajúcich z dysfunkčných rodín s názom DDA.
Napíš svoj komentár