Zobúdzam sa, pomaly otváram oči - mám trochu strach ich otvoriť.Niečo nieje v poriadku. Ležím na studenej rovnej ploche - nadomnou , traja neurochirurgovia. Šeptajú o tom ako sa všetko podarilo a prehovárajú na mňa ohľadom statusov zákroku o ktorom nemám vôbec poňatia. nevnímam ich je mi to jedno som rád že necítim bolesť a dýcham. Prehovárajú na mňa.. Počujem stále dookola "už to nieste vy" všetko sa podarilo už nieste tým čím ste boli"
Posadia ma. Už som pozornejší a dávajú mi inštrukcie, ako môžem isť do dverí na pravo a zobrať si odtiaľ čo len chcem. Síce neviem prečo, ale na sále mi nieje príjemne a preto vstávam a vstupujem do dverí.
Zrazu sa mení za stenou sterilné prostredie na drevenú miestnosť. V strede miestnosti je obrovská 2 metrová konzerva umiestnená na výšku. Vedel som že je to práca neurochirurgov. Preto som si ju nevšímal a hľadal niečo iné.
Nič - len som si začal všímať klepot z konzervy, tak som si povedal že ju pootvorím . Vôbec ma nezaskočil jej obsah hneď ako som vydal vytekať červenú tekutinu a kúsky mojich rodičov. nechal som to tak a zrazu som mal pocit veľkého prehľadu nad situáciou, dokonca som vedel, že treba odísť oknom.
A tak sa aj stalo po prekročení okenice som sa ocitol na pláži, tu boli ľudia zoradený paralelne s plážou a zahľadený na západ slnka. Ako slnko zapadlo otočili sa na mňa a hneď sa po mne rozbehli - boli to Vietnamci. Traja ma chytili za ruku a štvrtý vytiahol šrobovák. Opýtal sa ma čo by som chcel vytetovať, - niečo vymyslí budem krajší. Nebránil som sa.
Po jeho kostrbatých troch zárezoch prestal... Pozerá na mňa a povedal že ho to už nebaví. Že to už niesom ja. Nato sa pristavila lokálna predavačka a pristúpila ku mojej krčnej žile a nadýchla sa. Tak isto povedala že to už niesom ja.
Mne to bolo samozrejme všetko jedno lebo som vedel že to už niesom JA.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
motovidlo323
22. 2.febuára 2020 23:33
Tento sen ma vydesil.
Napíš svoj komentár