Kreslím si ďalšiu nulu

Ja,dve kávy a plechovka ananásu.Vlasy mi stoja podľa posledného punkového vzoru,ceruzka pod očami kvalitne rozmazaná-no a čo.Aspoň nehrozí,že budem "zase" až prílišne príťažlivá.Však chcem mať svätý pokoj.A konečne,konečne byť úprimná voči sebe i ostatným.A vrátiť sa tam,kam patrím.

Kde začať?Prečo nie na začiatku.
Tých tu ale bolo.Teraz sa ale vrátime na začiatok príbehu,od ktorého sa veľa odvíja.Keď malé,nič netušiace(ako to už v rozprávkach býva)dievčatko stretlo niekoho kto ... -a táto časť blogu ma prinútila veľmi dlho premýšlať-niekoho kto rozumel jej duši viac ako jej rozumela ona sama.Nie nejdem sa zasa sentimentálne rozpisovať,to tu bolo už predtým.Nespomenúť niečo také by sa ale mohlo brať ako hrubý priestupok voči úprimnosti,s ktorou by každý autor mal k dielu pristupovať.Ale vrátime sa k príbehu,kedy dievčatku k šťastiu nechýbalo nič.Život má v tomto veľmi milý zvyk,že keď človek nič nečaká,dostane od neho najviac.Tak a ja som dostala teba.

Chcem aby si vedel,že aj keď to popieram,pamätám si všetko.Prvý náš rozhovor,kde si ma zhodil za to,že je mojím najobľúbenejším filmom stupídny film pre slobodné tridsiatničky-akože ty pozeráš Spidermana,tak neviem o čom to vtedy celé bol Naše konverzácie,ktoré sa z nie malej časti skladali z hádok kvôli našim dvom konkurujúcim školám(nikto nikdy nevyhral a táto téma bude otvorená po celý život),kvôli kvôli... ach čo vieme všetci že na hádky dôvod netreba a hlavne nie na také,kde chcete vyburcovať druhú stranu s úmyslom (ahahah teraz ho dostanem a nebude vedieť,čo mi má na to povedať).Fajn priznávam,v tomto si bol vždy lepší Aj keď musím sa pochváliť(nech zas nevyzerám ako úplný looser)som ťa raz dostala,keď som ti z cudzieho nicku(fotka veľmi príťažlivej blondíny)napísala a presvedčila ťa,že som niekto iný.Tak prepáč no,bola to len ... tvoja Weruška.

Ak by to bolo celé len o tom,dievčatko by z teba bolo asi ťažko tak veľmi nadšené.
Ty si mi rozumel.Pýtal si sa,čo mi je,keď sa mi zdalo že celý svet je proti mne-ty si pri mne stál.A ja som sa snažila robiť to isté.Keď si zas mal zlú náladu ty,zvykla som ti hovorievať(neviem,či sa na to ešte pamätáš): ešte máš mňa.Viem,som si vedomá toho,že bohvieaká výhra to nebola,ale viac som ti dať nevedela.Od teba som to nepotrebovala počuť,obaja vieme,že ty nie si veľmi na citové výlevy a robil si to viac menej kvôli mojej duševnej potrebe Vedela som,že aj ja mám teba a s takýmto vedomím som sa cítila silnejšia ako ostatní.Lebo som na nič nebola sama.

Vonku sa zase ťažké mraky vyhrážajú búrkou a moje okno len čaká,kedy bude zas bité jarným dažďom... čo ma po ňom,aspoň ma to neláka vonku a ja mám dostatok priestoru,aby som sa zmierila s vlastnými myšlienkami.A spomienkami.

Vieš,až keď sa na to teraz spätne pozerám,zisťujem mnoho vecí.Dá sa povedať,že si bol niekto,kto mi ukázal,že mám svoju cenu a pre niekoho môžem znamenať viac ako obyčajný človek,ktorý okolo vás prejde po ulici.Trávil si so mnou veľa času,až si si ma rozmaznával tým,ako sa staráš o moju duševnú harmóniu a vyrovnanosť.Nikdy si za mňa za nič neprevzal zodpovednosť,len si ma vždy naviedol na správnu cestu.A tým ma prinútil máličko povyrásť.Vlastne si mi tak trochu nahradil otca,ktorý ako iste vieš,túto svoju funkciu veľmi nespĺňal...

Nikdy si ma nezahŕňal komplimentmi(čo som ti často vyčítala,veď každý jeden z nás chce byť uznávaný)nikdy si nedovolil,aby môj noštek bol vyššie ako je zdravé.Vážil si si ma ako osobnosť a dával to najavo pre mňa tým najsprávnejším spôsobom.Neviem povedať,či aj ja som ťa natoľko zmenila,no v niektorých smeroch som si viac než istá,že áno.Zákon akcie a reakcie-formovali sme sa navzájom.Akési nevypovedané porozumenie,kde jeden vie vycítiť chyby toho druhého a cielene,bez slov,ho formuje na človeka,ktorým sa má stať.Ani nevieš,koľko si mi dal.

Bol si mi priateľom.Pri tebe som zistila,aké to je skutočne sa báť,že niekoho dokážem stratiť a tým si ma naučil ospravedlňovať sa.Dnes som sa po dlhej dobe ospravedlnila človeku,ktorý na tom všetkom mal svoj podiel viny-ale prišla som prvá,tak,aby si na mňa mohol byť hrdý.Vraciam sa späť k sebe-už nechcem písať zatrpknuté blogy,ani mať skeptický názor na život,veď dočerta som len blbá šestnástka a mám pred sebou celý život-prečo by som to potom mala brať vážne Toto si ma naučil ty.Nemáš rád,keď sa veci berú príliš vážne.Ale urobil si zo mňa natoľko dospelú,že si to vďakabohu dokážem včas uvedomiť.Jednu vec ale beriem vážne,a to teba.Lebo si ťa vážim.

Nebudem písať,ako a prečo sa to celé skončilo,keď si aj tak nemyslím že je koniec.Ešte nikto neumrel a obaja žijeme,aj keď už svoj vlastný život.Vďaka tebe som spoznala mnoých ľudí,svoju druhú polovičku ksiksu-môžeš nás nazvať ako chceš a vieš dobre že sme svojím spôsobom šialené,ona je jedným z najlepších vecí,čo ma v živote stretla a tým,ako si zmenil ty mňa,môžem ja zas formovať ju a naopak a stále dookola a dookola ... o falbale nehovoriac,ja fakt budem mať na koho spomínať

Ukázal si mi,čo si mám na ľuďoch všímať,na čo si mám dávať pozor a koho si k sebe pripustiť.Ty si základom mjich budúcich a aj terajších vzťahov.Našla som svojho (nepokrvného,ale to nevadí)brata-spun,resp.Rolko,ktorý ...hm,nie nahradil ale ..zaujal podobnú pozíciu,ktorú si kedysi mal.A ja ti sľubujem,že nech sa stane čokoľvek,nikdy nezabudnem na to,za čo všetko som ti vďačná,čo si mi dal,ako si zo mňa každým rozhovorom robil to,čo zo mňa má byť-správna ženská(ale no tak aspoň sa snažím a podľa čoho si mám vyberať priateľov,že budú takí,ako si kedysi bol ku mne ty a vtedy budem vedieť,že mám pri sebe tú správnu osobu.

Utrieť si nostalgickú slzu,hej hej bolo to pekné,hlavu vzhúru,take iz iiiizy ,nič to,nerieš nepodstatné,ideme ďalej.Ešte raz ďakujem za všetko,ty môj základový kameň.

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

30 komentov k blogu