Sedím opretý o stenu...
..sople mi stekajú až niekde tam..na dno mojej prázdnoty...
Nohy zachomlené v deke, porozhadzované vankúše, zimnica.
Tupý pohľad do prázdna
a dopitá fľaša od vína pohodená len tak na zemi...
Ničnetušiace bábky sa s priblblým úsmevom naháňajú okolo mňa za niečím, čo nazývajú "pokojom". S nechutnou pretvárkou si jedna druhej prajú bezduché slová, potľapkávajú sa po pleci a za chrbtom sa zmôžu len na závisť a posmešky...
..Bábky sa snažia umelo vyvolať pocity..je to ich nová metóda ovládania.. Dokážu sa sami donútiť a potom len bezcitne predstierajú...ale robia to skutočne bravúrne!...
Musicbox dohral poslednú pomalú pieseň
...podkrovný byt utíchol.
Len sneh sa nikam nenáhli...
..je mi naraz nejak clivo.
Nečinne sedím už vyše hodiny...no lepšie, ako byť súčasťou cirkusu, čo nazvali "Život", tam vonku...
Pozorujem ich cez okno.
Sú všade.
Ženú sa, aj keď sami nevedia za čím.
Stále ich nechápem...a možno...ani nechcem pochopiť.
Nechcem byť ich súčasťou...
_______________________________________
24.12.2011, 16:30

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  7. 7. 2015 22:34
toto je podla mna 1 z tych veci, ktorym hovorim "embarassing depressing teenage art" - cize dielo, ktore ked si po sebe clovek po tak 10 rokoch precita, taxa na tom bud smeje, abo sa hanbi
Napíš svoj komentár