Rovnaké úškľabky sa namňa stále pozerajú, očumujú ma a ja mám pocit, akoby každým pohľadom zomňa vysávali dušu, kúsok po kúsku... Už nechcem cítiť každý pohľad, už nechcem cítiť tú nenávisť, ktorú voči mne cítia a pritom ma nepoznajú! Každý sa správa tak nadradene, tak povíšenecky... Pozerajú sa na mňa, akoby z vrchu a každým dalším pohľadom sa ešte len utvrdzujú v tom, aká som odlišná.... V tom, že neaptrím do ich sveta.... Bože môj čo tu robím?!? Veď toto sú diabli v telách ľudí... Ale sú to len pozemské schránky, v ktorých sa skrýva niečo zlé, niečo nadľudské a niečo hnusné. Niečo, čo dokážeť zabiť, niečo, čo dokáže ublížiť slovom a niečo čo rado trápi iných...Sám diabol, v tele človeka....

A teraz niečo k tomu, je to len taká vec, ktorá zomňa práve vyšla. Začínajúc nadpisom až po koniec tohto...príbehu? Neviem... možno úvahy. Len chcem, aby ste to brali s rezervou jasné? Proste ma napadlo a tak som to napísala. To neznamená že teraz nenávidím ľudí a myslím si, že sa do nich prevtelil diabol jasné? Tak diks za pochopenie...

 Úvaha
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
andulili  27. 9. 2008 11:00
pekne napísané
2 
fotka
haluz777  27. 9. 2008 11:27
zaposobilo to na mna
3 
fotka
simonkaaaa  28. 9. 2008 23:35
po ten odsek to bolo dobre...ma to daco do seba..a hlavne pravdu
4 
fotka
elwinko  27. 11. 2008 21:54
Díky za vysvetlenie.
Napíš svoj komentár