nohy visia dolu,
v ruke mám topánky
a v druhej kolu.
Na chodníku čaká pán
v starom sivom saku,
aj by som mu zakričala
drzú hlúposť dáku.
Deti sa bicyklujú
rozbíjajúc kolená
a ja ich len pozorujem
trochu znudená.
Občas sa aj zasmejem
keď na zem padajú.
Ich problém, že zabudli,
že brzdy nemajú.
Sedím tam a občas
zamrmlem si v duchu
keď mi hmyz otravný
bzučí kdesi v uchu.
Hompáľam si nohami
odpíjajúc z koly,
opretá o lakeť
čo už riadne bolí.
Sedím si a premýšľam
tak uprostred nudy -
kedy budem zas tak malá,
že budem môcť pľuť na ľudí?
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
metanefridia
25. 1.januára 2009 13:38
plut na nich mozes vzdy ja som z balkona zatial plula len na susiace sa hriby na balkone o poschodie nizsie.. ňom ňom
2
...kluden si odpluj...ty to aj tak urobis ked budes chciet ...mi to pripomina tvoje -prihody z balkona- ..pekne
Napíš svoj komentár