hladiny zo zlata,
spola usínajú,
svoje uško šálky držíš v dlani,
a slnko vlažné na svitaní,
svieže ako mäta.
Dva nahryznuté krajce
hebkého chleba,
usmiate mesiace,
svoje uško šálky držíš v dlani,
a slnko vlažné na svitaní,
preniká kútmi neba.
Dve prázdne stoličky,
ručičky od hodín,
cinkanie lyžičky,
zatiaľ čo tvár moju držíš v dlani,
a slnko vlažné na svitaní,
padá do perín.
Báseň
Komentuj
14 komentov k blogu
1
daydreamer
16. 11.novembra 2008 19:38
nádherné rán také.....(uhmm)...harmonícké
2
už mi je trápne stále ti dávať 5 hviezdičiek...už som ti ich dokopy dal asi 70 nepíš už také dobré blogy! No dobre, píš ešte sa zopár hviezd nájde...Z tej básne srší taká pozitívna energia
11
Taketo rano som uz dlho dlho nezazil, ale dakujem za pripomenutie.. Mam o rane rozhodne inu predstavu, no dlužno říci, že tá tvoja je ovela krajsia
13
Je to krasne. Mi to pripomenulo pocit ked som prvy raz cital Preverta.
Napíš svoj komentár