... všetko, čo sa hodí do záchodu

Že ja blbá som na tej prednáške zostávala až do konca. Aj tak to bolo na nič – s nervozitou sánok uprostred leta som vôbec nič z francúzskej literatúry nepochytila. Teraz zbytočne čakám v šóre a Michal pred fakultou. A pritom už by sme mohli byť spolu. Je skvelý. Vtipný, ako bol Peter, inteligentný ako Rudo, dobrý ako Dávid a pekný ako Jaro. A elegantnejší než všetci pred ním dokopy. Hmm, nejako som sa zasnila a už som dávno na rade, rýchle do kabínky… Tak čo nám tu pribudlo od posledne za nápisy? No hej, jména hloupých na všech sloupích, že to tým babám nie je trápne... Ale čo. Keď má niekto chuť vykričať do sveta svoje rozpoloženie… Aj tak ma biela stena tiež občas láka, prečo si to nepriznať. Nech sa všetci dozvedia, aký je Michal báječný. „Milujem Michala.“ Nie je to na prvý pohľad duchaplný nápis, ale pod tou vetičkou sa skrýva celý svet. Michal je proste skvelý. Tak rýchlo. Spratať tužku, spláchnuť, umyť si ruky a za ním!!

*****

Tak. Ešte linky, rúž a môžem ísť. Určite sa zase stretneme pri vchode. Mohla by som sa ho napríklad spýtať, ako sa mu tu páči… Už je tu týždeň, päť dní okolo seba chodíme… najvyšší čas na oslovenie. Hmm, tá tužka na obočie je pekne tupá. To mám za ten detinský nápad, písať na dvere záchodovej kabínky, že Michal je môj sused… Kto to kedy videl... Ale na to nešlo nenadviazať…

*****

Zase fronta ako na banány… No aspoň môžem v kľude premýšľať, čo mu dať k narodkám. Čo nejakú hudbu? Ale cédéčko som mu dala minule... Voňavku? Už čumí po babách… To by sa mu mohlo hodiť. Beztak používa tajne tatkovu – vždycky je to potom hrozne cítiť v kúpeľni a tato sa rozčuľuje, ako mu ten jeho slávny Calvin Klein od mamky rýchle mizne. Hej, to je dobré… Konečne na rade, už som posledných päť minút myslela, že prasknem… Teda, tu sú ale počmárané dvere… „Milujem Michala, nemilujem Michala, ja som sa s Michalom rozišla, Michal je môj sused…“ A pritom Michal je môj bráško. Kde len mám asi tužku??

*****

Moje nervy, tie baby sú tam tak dlho… Čo tam robia? Schválne idem o poschodie nižšie, aby som sa dostala na záchod skôr a tu ešte dlhší rad… Som ako na tŕní. Keby sa aspoň ten Michal ozval. Že vraj som úžasná, ale na vzťah sa necíti. Tak prečo sa sakra chová, ako keby ho so mnou mal? Má snáď niekoho? To by bolo fakt absurdné po tom, čo všetko medzi nami bolo… Bzzzz – a hľa, my o vlku a telefón vibruje v kapse… „Áno, v podstate niekoho mám.“ Bože, to je idiot! Ja to nechápem, sľubuje hory doly a naraz toto... Au... Au – ako by nestačilo, ešte ma slečna zloží dverami od kabínky. Výborne. „Jasné som v pohode. Nie, nie je mi špatne, ale už ma sakra pusť na ten záchod…“ „Milujem Michala.“ No úúúrčite. Týždeň preč a všetko je inak. Teda tu toho pribudlo… „Nemilujem Michala. Michal je môj sused. Ja som sa s Michalom rozišla…“ Hotový záchodový chat. Toľko rečí kvôli jednému menu… No dobre, máte to mať. Prečo neprispieť ďalšou troškou do Michalovho mlyna. „Michal je debil.“ Tak.

 Blog

18 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu