Crrnnnnn,-ozval sa budik a ja som sa zase zobudil s pocitom beznadeje smutku.Kazdodenny sterotyp, ktori som nechcela a ani nemohla zmenit.Cela dolamana som sa vytrepala z postele a zacala zbierat papiere ktore mi popadali z postele a starostlivo som ich vlozila do krebice ktoru som zasunula pod postel.V tej krabici boli moje sny,myslienky a tuzby ale predovsetkym moja tvorba. Moje basnicky a kresby wenowane jednemu cloweku ktoreho nadovsetko milujem.On to newie..ale dnes sa chystam mu to powedať.Chcem us ukoncit toto trapenie. Bud mi powie ano a budem nekonecne stastna alebo mi povie nie a to snad neprezijem. Otvorila som obrovsku skrinu a vybrala som z nej uske cierne rifle a biele tricko slebkou. Rýchlo som sa obliekla obuila som si conversky a trielila som dole,lebo uz ma cakal autobus.Samozrejme bol plný,pretlacila som sa do stredu autobusu ,sadla som si na dlažku a oprela som sa o opredlo sedacky.Na plne pecky som si pustila MP3 aby som nemusela pocuvat to ohovaranie a neprevdive klebety ktore sa tu sirili rychlostou blesku. Konecne sme zastali pred skolou,rýchlo som vysla von a vybrala soms a hladat Alexa.Nehladala somho dlho sedel pred skolou pod stromom a nieco skicoval na papier.Prisadla som si k nemu.

-Ahoj,môžem sa ti s niečim priznať?-spýtala som sa ho.

-Cauko,jasne počuvam..ale dufam ze si nikoho nezabila -usmial sa.

-Mnoo..us dlhsie som ti chcela powedat..zee..noo akoo to povedat ze sa mi hrozne pacis a moc ta loobim a chcela by som vediet ze ci ma mas aj ty rad,-vykoktala som sa. Alex sa mi hlboko pozrel do oci a powedal.

-Ja ta nemam rad...,povedal mi .Rýchlo som vstala a so slzami v oociach som utekala kade lahsie.Bolo mi neako lahko ked som zistila ze som si tam zabudla tasku..nemohla som sa tam vratit vezvladla by som to.Utekala som domov..mama teraz bola v praci cize bol prazdny celi dom.Rýchlo som vybehla do svojej izby a zabudla som zatvorit vchodove dvere.Zamierila som ku krabici pod postelov aa vybrala som s nej ziltku pre kazdy pripad.Potiahla som raz potiahla som druhi a krat a uz som bola v bezvedomí.

Medzi tim Alex prisiel k nej a nasiel ju v takom stave. Rýchlo prisiel k nej a lovedal jej ja ta nemam rad ja ta milujem.Ona mi z posledných sil povedala

ŽIJEM PRETO, ABY SOM ŤA MILOVALA A MILUJEM ŤA PRETO ABY SOM BOLA SCHOPNá PRE TEBA AJ UMRIEŤ.

To bola posledná veta ktorú povedala

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tinka246  4. 7. 2008 21:43
Wow je o super..len skoda ze taky smutny koniec..
Napíš svoj komentár