Jeseň

Zakráda sa pomaličky,
s vetrom ona uteká,
stromy, kvety ba i polia,
maľuje a vôkol nich obteká.

Hynie krásny vtákov spev,
pre uši krásota,
chlad a zima ženie ich,
toľká-že to ničota.

A tie listy všakovaké,
šepocú si vo vánku,
aké mladé včera boli,
a dnes padajú do spánku.

Zvážajú si ľudia drevo,
tak sa veru boja,
bielej pani zo severu,
drevom na ňu zbroja.

Však času ešte dostatok,
teraz je tu iná kráska,
farbiť všetko na vôkol,
najväčšia to, pre ňu láska.

Ona berie, ona dáva,
všemocne vás očarí,
vtedy do času túžob,
človeka hlboko ponorí.

Predstaví sa publiku,
a zaspieva svoju pieseň,
známu malým i veľkým,
lebo tak, vždy prichádza jeseň.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu