Spásu si váž.
Spása nie je špás.
Spásu zdá sa
každý hlása.

Priehľadný nov.
Prelínajú sa spomienky
s práve videným.
A bezbodkové lienky
sadnú si mi do snov,
kým spím.

Prítmie modlitbu mi odrieka
a za oknom anjel
obdivuje kvety mrazu.
Bohu sa vraj nevyká
len človek to tak chcel.
Za vykanie spásu?

Nakreslila si kruh kriedou
a potom ďalší a ďalší.
A svojou tvárou bledou
pýtala si sa či neprší
luďom do duší.

Ak su spasení tak nie.
Ak si premočený
stále čakáš na spasenie.
Čakám bezozmeny...

 Blog
Komentuj
1 
 fotka
janulka3112  6. 2. 2008 12:09
milá básnička... ... dohovie ako to bude s nami...
Napíš svoj komentár