S odpoveďou nikdy som nespala...

Zastavilo sa mi srdce a dych pomaly mi slabne.
Chcem zavrieť oči,nevidieť nič než čierny zamat.
Z tmy vystupuje postava,blíži sa ku mne ladne.
Posledná hra môjho života je u konca-Šach mat.

Nebol ani čas položiť otázky páliace moje ja.
Nedúfala som v odpovede,chcela som sa len pýtať.
Rozmýšlam,či naozaj na dialóg musia byť dvaja.
A či v noci vedieme rozhovory,lebo nemôžeme spať.

Ťažili ma vety,vety v náručí otáznika.
Bolo ich tak veľa a predsa tak málo.
Vraví sa:Kto je zvedavý,ten za to pyká.
A ako sa povedalo tak sa aj stalo.

Klamem ak poviem,že som nehľadala odpovede.
Klamem ak poviem,že som ich hľadala.
Verila som v Boha,dôverovala som vede.
A pritom som s odpoveďou nikdy nespala.

Pýtam sa teda naposledy,posledný otáznik na perách.
Nečakám odpoveď,ja ju už dávno viem.
Čo stojí za otázkami?Nedôvera,zvedavosť či strach?
Pýtam sa práve vás.Áno vás.Tak smiem?

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu