Prosím,vezmi ma do náručia,
ja nechcem sa viac túliť
k studenej zemi.

Prosím,vezmi ma tam kde učia,
ako šťastnou,štastným byť
tu na tejto zemi.

Prosím,tvoje dotyky mi stačia
aby sa rozohnali mračná
v mojej duši.

Prosím,tak veľmi sa mi páčia
tvoje slová voňajúce nádejou
lahodiace duši.

Prosím,ľahšie sa mi kráča
s oporou našich snov,
snov nás dvoch.

Prosím,zober do rúk vtáča,
ktoré blúdi tmou.
Hľadá nás dvoch.

Prosím,priviň si do náručia
slová sfarbené prosbou
aj keď nie si Boh.

 Blog
Komentuj

8 komentov k blogu

1 
fotka
oldosp  6. 1. 2008 23:53
je to fakt pekne aj ked dost smutne
2 
fotka
ygor  6. 1. 2008 23:54
vynikajuce... nic viac netreba
3 
fotka
lubik_r  6. 1. 2008 23:54
waw, nadherne napisane. este som nevidel takto pekne napisane slova vnucovania sa zeny muzovi..
4 
fotka
desiree  6. 1. 2008 23:57
fakt krásne
5 
fotka
mujarca  7. 1. 2008 00:51
skveléé
6 
fotka
ronny  7. 1. 2008 14:33
Dokazala si nas zasa raz uchvatit
7 
fotka
janulka3112  7. 1. 2008 19:04
láska občas riadne bolí...chápem...ale to prejde, verím v to...
8 
fotka
zabeus  13. 1. 2008 00:03
Je to krasne.

Laska je zaujimava vec , nepochybne.

Aj ked clovek nevie Boh , vie to mnohokrat lepsie ako on.

No v jednom Boh cloveka netromfne naozaj nikdy.

Samonicenie!
Napíš svoj komentár