Ja verím a ty sa učíš veriť.Schúliš sa do môjho náručia a ja ti odprisahám tie dve slová.A potom ťa pozvem na kremroli.A bude sladká ako chvíle strávené v tvojej prítomnosti.Ako chvíle,keď cestujem po tvojom tele a rozkoš sa nám vlieva do žíl.A ja sa ti oddávam telom i dušou a prosím anjela nech mi nikdy nevezme tvoje dotyky a bozky.A ty mi hovoríš milujem ťa a ja ti verím.
Verím ti,pretože mi už nič iné neostáva.Zamotal si mi hlavu a ja zatvorím oči pred realitou nech je akokolvek krutá.Zatvorím oči a dotknem sa tvojich pier.Lahnem si na ne a budem vnímať aké sú sametové.A z farebných lentiliek nám poskladám schody do neba.A zahalím nás do rozkoše a urobm čokolvek pre tvoje šťastie.Pre naše štastie.Pre ten cit čo si si schoval na dno mojej duše.Myslím,že ludia ho volajú láska.Tak áno.Pre lásku.
Vyznanie
Komentuj
2 komenty k blogu
2
veľmi krásne vyznanie... aj keď realita občas býva riadne krutá, je tu niečo čo nás vždy vie postaviť na nohy... láska
Napíš svoj komentár
radosť čítať